Zo života

Advent – najkrajší čas v roku plný povier a tradícií

Starí rodičia majú moc posunúť čaro adventu najmladšej generácii

Vianoce – čarovné slovíčko, ktoré už po celé generácie vyludzuje v detských očiach žiarivé iskričky. Veru, nebolo tomu ináč ani pred rokmi.

Predvianočné obdobie začínalo už v jeseň. V minulosti verili, že deň sv. Kataríny (25. novembra) je jeden zo „stridžích“ dní. Medzi ľuďmi boli rozšírené povery, že ak do domu vojde prvá žena, bude sa zle domácim dariť. (Katarínu, múdru ženu z Alexandrie, ktorá šírila kresťanstvo medzi pohanskými filozofmi, obvinili z bosoráctva, umučili na kolese a sťali, pretože odmietla vzdať sa viery).

kniha pod stromček
Daruj vzácnu knihu pod stromček. Hore Marikovú je krásna a unikátna kniha o zvykoch našich predkov plná dokumentujúcich fotografií.

Zábavy na Katarínu

Katarínskou zábavou končili  dni radosti a začínalo obdobie adventu. Zábava mala svoje pravidlá. Pre tanečníkov chodili ženy a o polnoci bola „pánska“ volenka, kedy si mohli muži a mládenci  vybrať tanečníčku. Veselili sa až do rána.

Pranostiky, ako „Katarína na ľade a Vianoce na blate“ a ďalšie, predurčovali počasie počas Vianoc a na ďalší rok.

Na Ondreja sa veštilo

Na  Svätého Ondreja (30. novembra), patróna neviest, sa v každom dome veštilo. Dievky liali olovo, aby vedeli, čo ich v ďalšom roku čaká. Olovo liali cez dierku na kľúči do studenej vody so slovami:  „Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju. Jakého mi muža dáš, s kým ja pvojdzem na sobáš“…  Z tvaru vo vode potom hádali, čo za ženícha dostanú.

U nás, napríklad, v tento deň dievky triasli plotmi so slovami „Ploce, ploce, trasem ca, svätý Ondrej prosím ca. Daj mi tejto noci znac, s kým ja bujem pred oľtárom stác“. Podľa pranostík sa zas traduje: Keď je na Ondreja pekne, všetky sviatky budú pekné.  Ak na Ondreja sneží, sneh si dlho poleží…

 V prvú adventnú nedeľu zapaľovali v domoch prvú adventnú sviecu a každú nasledujúcu nedeľu ďalšiu. Takto až do Štedrého dňa horeli sviece počas každého spoločného jedla aj počas modlenia.

Výplatné termíny dávok počas Vianoc

Čítaj tu

S Mikulášom prichádza pravý advent

Deti začali vnímať pravé obdobie blížiacich sa Vianoc až na sviatok Mikuláša. Na dedinách, v chudobných oblastiach, sa príchod Mikuláša začal rozširovať až začiatkom 20. storočia.  V týchto rokoch mohli deťom urobiť radosť drobnými sladkosťami, ovocím alebo maličkou, staršími súrodencami vyrobenou hračkou, ktoré nosil Mikuláš vo vreci. Chodil v predvečer 5. decembra spolu s čertom a anjelom. Čert, občas aj dvaja, šramotili reťazami, opásanými okolo tela a strašili deti. Tvárili sa, že ich odnesú do pekla. Ustráchané deti sa snažili ukryť pod stôl, posteľ či za mamine sukne

Mikuláš, dôstojný a rozvážny pán, však po chvíli všetkých umravnil a čertov zahnal ku dverám. Deťom, ušpineným od čertových sadzí, v domácnosti sa pekne prihováral a upokojoval ich, aby sa nebáli. Potom porozdával skromné darčeky. Detičky si ich museli zaslúžiť – pekne sa vždy modlili, napríklad: „Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku“… Niektoré dostali naviac od čerta aj uhlie či zemiak. To ak rodičia či starkí požalovali, že je v dome nezbedník.

Lucia kúty vymetá

Večer pred Luciou zas patril ženám. Obliekli sa do bieleho a chodili do domov „povymetac“. Husím krídlom vymietli popol zo sporáka na zem, aj  „trúbu“ na pečenie. Schytili metlu a poometali kúty od pavučín, prípadne popol porozmetali po kuchyni (akože zametajú, v skutočnosti robili neporiadok). Niekedy omietli  po tvárach aj domácich. Samozrejme, s krídlom začierneným od sadzí. Všetko robili bez jediného slova, len pri príchode a odchode pokývali hlavami…

Vyskúšali ste už rumové polmesiačiky?

Čítaj tu

Na Luciu, 13. decembra, skladali dievky a mládenci 13 papierových  lístočkov. Na každý lístok napísali jedno meno mládenca / devy. Jeden lístok bol bez mena – neznámy a na jednom bolo napísané Smrť. Každý večer jeden lístok hodili do ohňa bez toho, aby pozreli, koho pália. Na Štedrý večer spálili predposledný lístok a nedočkavo pozreli, aké meno na lístku zostalo. S tým mali do roka ísť pred oltár.

Niektorí mládenci si od Lucie každý deň urobili niečo na malom „stolčeku“ či ˇštokŕliku“, ktorý si do Štedrého dňa sami museli vyrobiť. Ten si potom brali na polnočnú omšu. Keď si naň sadli počas polnočnej, mali vidieť každú bosorku, ktorá sa ukrývala v prítomných ženských telách.

advent, povery
Predvianočné obdobie – najkrajší čas v roku plný povier a tradícií

Zimné večery bývali dlhé

Ľudia, aj keď chudobní, vedeli si spestriť dlhé zimné  dni a večery. V tomto čase už v niektorých domácnostiach prebiehali driapanie peria. Susedia sa každý večer, okrem nedele, schádzali, driapali perie, rozprávali hrôzostrašné príbehy a klebetili. Na záver, v posledný večer, gazdiná prichystala „oldomáš“- pohostenie pre všetkých ako vďaku za mravčiu prácu, akou driapanie peria bolo.

Dnešní rodičia už máloktorí odovzdajú svojim deťom pravý zmysel Vianoc. Je to o honosných daroch, ale duchovno sa úplne vytratilo.

Unikátna kniha o zvykoch našich predkov Hore Marikovú pod stromček

Čítaj tu

Je teda na nás, starých rodičoch, aby sme im pripomenuli, porozprávali, naučili modlitbičku, alebo pomohli pripraviť vlastnoručne vyrobený darček pre rodičov či ozdobu na stromček.

Text: Ľubka Jenčíková – Ovenka
Foto: Lubie Sutton photography

Značky
Ukázať viac

Súvisiace články

Pozrite si taktiež

Close
Back to top button