Kardiovaskulárne ochorenia nás ohrozujú stále

Srdcovo-cievne alebo kardiovaskulárne ochorenia predstavujú súhrnný názov pre choroby srdca a ciev, ktoré rozvádzajú krv po celom ľudskom tele.

Možno medzi ne zaradiť vrodené poruchy srdca alebo srdcových chlopní, ďalej môžu byť spôsobené nepravidelnosťou srdcového rytmu, alebo sa ich príčina nachádza úplne inde. Najčastejšie je ňou hromadenie tukov na stenách ciev. V nich sa tieto látky pomaličky usádzajú a dochádza k ich postupnému zužovaniu. Tým sa zníži ich priepustnosť a následný celkový prietok krvi do orgánov je výrazne limitovaný.

Druhy kardiovaskulárnych ochorení

– Ischemická choroba srdca (ateroskleróza) – ochorenie stien ciev – vzniká tak, že sa steny ciev rozvádzajúcich krv do  tela pomaličky zužujú v dôsledku postupného hromadenia škodlivých látok v cievach, kde dochádza k ich následnému ukladaniu.
– Akútne koronárne syndrómy – poruchy koronárnych artérií – sú dôsledkom aterosklerózy:
– Infarkt myokardu – náhle upchatie srdcovej cievy trombónom
– Cerebrovaskulárne ochorenie – mozgové príhody – upchatie cievy v mozgu
– Choroba periférnych tepien – postupné zužovanie ciev rozvádzajúcich krv do okrajových častí tela, ktorými sú horné a dolné končatiny. Následne sa prejaví nedokrvenosť týchto častí (syndróm studených rúk alebo nôh)
– Arytmia – nepravidelný srdcový rytmus
– Kardiomyopatia – ochabnutie srdcového svalu
– Zápalové ochorenia srdca
– Reumatické ochorenia srdca
– Srdcové zlyhanie
– Choroba chlopní – môže ísť o poruchu v uzatváraní príslušnej chlopne, a tým môže dôjsť buď k zvýšenému alebo k nedostatočnému prísunu krvi do srdca
– Ochorenia obehového systému – Hlboká žilová trombóza –Plúcna embólia
– Hypertenzná choroba srdca – súvisí s vysokým krvným tlakom

Rizikové faktory

Rozlišujeme dva druhy rizikových faktorov: ovplyvniteľné a neovplyvniteľné.

Medzi faktory, ktoré nedokážeme nijako ovplyvniť patria:
– Vek (čím je vyšší vek, tým je vyššie riziko)
– Pohlavie (postihnutí sú vo väčšej miere muži, ale s pribúdajúcim vekom sa tento pomer mení a postihnuté sú viac ženy)
– Genetická predispozícia a rodinná anamnéza

Medzi faktory, ktoré dokážeme ovplyvniť patria:
– Iné ochorenia (cukrovka, obezita, vysoký krvný tlak, vysoké množstvo cholesterolu v krvi)
– Stres (vo všeobecnosti zvyšuje riziko vzniku akejkoľvek choroby)
– Nedostatok fyzickej aktivity (nedostatok pohybu podporuje najmä vznik pridružených chorôb, akými sú obezita,…)
– Zlé stravovacie návyky (podporujú najmä hromadenie škodlivých látok v tele a zvýšenú hladinu cholesterolu)
– Požívanie omamných látok (fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu)

Výskyt kardiovaskulárnych ochorení

Tieto ochorenia sa môžu objaviť v každom veku, aj u detí. Najvyššie riziko je však u starších ľudí (45 rokov a viac).
Podľa štatistík sa tieto ochorenia vyskytujú častejšie u mužov ako u žien, ale stúpajúcim vekom sa pomer vyrovnáva.

Prevencia

Veľmi dôležité je dodržiavať preventívne opatrenia, ktoré môžu eliminovať riziko vzniku srdcovocievnych chorôb. Sú to najmä:
– Pravidelná športovo-pohybová aktivita
Každý by vo svojom dennom režime mal mať zahrnutú nejakú pohybovú činnosť. Ideálne je vykonávať ju aspoň 30 minút denne. K takýmto aktivitám zaraďujeme chôdzu, beh, cvičenie, bicyklovanie alebo aj obyčajné behanie po schodoch.
– Pravidelná, pestrá a vyvážená strava
Vyvážená strava bohatá na vitamíny, minerály, bielkoviny a vlákninu predstavuje účinnú prevenciu nielen proti vzniku srdcovocievnych chorôb. Dávať pozor by sme mali pri konzumácii jedál obsahujúcich veľké množstvo sacharidov (najmä cukru), tuku.
– Dodržiavanie pitného režimu
Človek by mal denne vypiť 2 – 3 litre tekutín, najlepšie nesladených nápojov.
– Upravenie životosprávy
Správna životospráva je základom optimálneho fungovania ľudského organizmu. Zahŕňa v sebe striedanie pohybovej aktivity a odpočinku, pravidelné stravovanie a pitný režim a dodržiavanie zásad fyzickej a psychickej hygieny. Neodmysliteľne k nej aj patrí relax a kvalitný spánok.

Síce kardiovaskulárne ochorenia predstavujú jedny z najčastejších ochorení ľudí na svete, existujú aj opatrenia, ktorými je možné znížiť riziko ich vzniku.

Text: Mgr. Mária Gloneková
Foto: Pixabay.com