Nebyť šťastnej náhody, Michal Dočolomanský by sa k profesionálnemu herectvu možno ani nedostal. Ako vyučený automechanik dostal šancu študovať herectvo od samotného Andreja Bagara, po ktorom je dnes pomenované divadlo v Nitre. Svojou prirodzenosťou a talentom si získal jeho podporu a na školu bol prijatý bez maturitnej skúšky. Herecké korene nezaprel, štúdium ukončil vskutku úspešne v roku 1964 a od toho dňa sa stal, aj vďaka svojej ľudskosti, jedným z najobľúbenejších hercov zlatej éry Slovenska.
Televízne vysielanie oslávi zanedlho 63. tretie výročie pôsobenia a jeho súčasťou boli, okrem televíznych filmov aj legendárne inscenácie, ktoré zľudoveli pod názvom „Bratislavské pondelky“. Československá televízia nakrútila množstvo príbehov podľa námetov klasických slovenských aj svetových autorov a svojho času nám ich závideli aj bratia Česi. Práve Michal Dočolomanský bol vďaka svojmu šarmu a mladickej iskre televíziou často obsadzovaný do romantických, ale aj dramatických či detektívnych rolí. Aké bolo objatie Dočka, ako ho priatelia volali, na vlastnej koži vyskúšali napríklad Magda Vášaryová, Božidara Turzonovová, Zdena Studenková, Soňa Valentová či Eva Večerová.
Tri nepravdy o pozostalostných dôchodkoch, ktorým stále veríme
Som len vďačný osudu, že som mohol zabávať ľudí
Na dlhé roky sa mu stalo domovom Slovenské národné divadlo v Bratislave, v ktorom odohral neuveriteľných 642 repríz predstavenia Na skle maľované v plnom nasadení: „Hercovi, ktorý veľmi dlho hrá jedno a to isté, začne aj to najlepšie predstavenie liezť na nervy. Výnimkou bolo však Na skle maľované, pretože keď zazneli prvé tóny muzikálu, nech akokoľvek sa nám – hovorím obrazne – zdvíhal žalúdok, že už to po toľkýkrát počujeme, keď sme vyšli na javisko a uvideli sme nadšeného a šťastného diváka, ihneď sme pookriali a hrali pre jeho i svoju radosť,“ prezradil Dočolomanský v jednom z posledných rozhovorov pre časopis Slovenka.
V roku 2008 Michalovi Dočolomanskému diagnostikovali rakovinu pľúc po tom, čo po neuveriteľných 54 rokoch zavesil na klinec svoj najväčší neduh – fajčenie. Prvú cigaretu držal v ruke, keď mal dvanásť rokov a od toho momentu mu robila spoločnosť až takmer do konca. Ochorenie malo napriek snahe lekárov rýchly priebeh. Aj keď sa Michal Dočolomanský nevzdával, akosi sám tušil a vedel, že prehra sa blíži.
Vieme, prečo si nenechať vybavovanie dôchodku na poslednú chvíľu
V roku 2010 vyšla kniha „Nezostalo po nich ticho II“, ktorá je zbierkou medajlónov známych slovenských osobností, ktoré už nie sú medzi nami. Jednou z nich je aj profil Michala Dočolomanského. Na stránkach knihy opísali posledné stretnutia s týmto výnimočným človekom jeho hereckí kolegovia, ktorí mu zároveň, do poslednej minúty, boli hlavne priateľmi.
Jedného dňa povedal, že odchádza … navždy
„Asi v polovici júna mi Miško povedal, že odchádza, napriek tomu, že ho divadlo prehováralo, aby ostal. Zmizla väčšina jeho vecí. Pýtal som sa ho, či to myslí s tou rozlúčkou vážne. Povedal mi, že neodchádza len z divadla, odchádza celkom. Päť dní pred smrťou sme ešte spolu hrali predstavenie, potom odišiel naozaj navždy… Do poslednej chvíle bol ale pánom situácie – bol pokojný, niekedy k sebe až ironický,“ spomína na jeho odchod kolega Oldo Hlaváček, s ktorým sa delil o javisko celých 46 rokov.
Michal cítil, že smrť je na blízku… „Telefonovala som s ním pár dní pred smrťou a povedal mi, že je vo finále. Neverila som. Ponúkala som mu ešte očistnú kúru s aloe vera, ale on vravel, že teraz dôveruje len lekárom. Bohužiaľ, lekárska veda zatiaľ tak nepokročila, aby neexistovali choroby…“ povedala herečka Soňa Valentová.
Vedeli sme, že prišiel čas sa rozlúčiť
„Bol výnimočný svojím ironickým humorom i tým, že si nepripúšťal zlé veci. Vedel človeka vždy pobaviť. Je mi za ním veľmi ľúto“, skonštatovala bývalá herečka Magda Vášáryová a dodala: „Keď sme sa stretli asi dva mesiace pred jeho smrťou, obaja sme sa rozlúčili. Obaja sme vedeli, že sa už neuvidíme. Som rada, že sa dlho netrápil.“
„V júni mi priniesol do kancelárie výpoveď z divadla. Mal pocit, že berie plat a nič nerobí, napriek tomu, že odohral všetky plánované predstavenia. Len v tých pripravovaných už nevládal. Papier som síce roztrhal a povedal mu, že pokiaľ budem v divadle ja, bude aj on členom činohry, no žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru som napokon musel akceptovať. Nechal si ju totiž u notára potvrdiť, a tak mi neostávalo nič iné, len napísať: Beriem na vedomie…,“ spomína v knihe nie dávno zosnulý herec Juraj Slezáček.
Juraj Kukura: Polená pod nohy mu hádzali kolegovia aj samotný život
Rodený Spišiak podľahol rakovine pľúc 26. Augusta 2008 a jeho popol je rozsypaný v Pieninách. Zajtra, 25. Marca 2019, by bol býval oslávil 77 rokov. Česť jeho pamiatke.
Text: Alena Kytková
Zdroj: Nezostalo po nich ticho II (Kniha, Forza music, 2010)
Foto: Čsfd.cz
