Vieme alebo nevieme ovplyvniť dianie okolo nás?
Seniori sa podelili o svoje skúsenosti s pozitívnym či negatívnym myslením
Veľa ľudí z môjho okolia hovorí, že čím sú starší, tým častejšie sa im vracajú spomienky „z doby dávno minulej“. Máme viac času a chuť „filozofovať“. Možno si to neuvedomujeme, ale zrejme chtiac-nechtiac sa občas vraciame späť do detských čias, kedy bolo pre nás kladenie otázok úplne prirodzené. Časom sme na to akosi pozabudli. Dnes, ak je niečo pre nás neznáme alebo nezodpovedané, opäť si kladieme otázku: „Prečo?“ Nerobíme tak nahlas. Otázku si kladieme iba v duchu, iba pre seba. Následne hľadáme odpoveď v odbornej literatúre, v konzultácii s odborníkmi, či v diskusii s priateľmi. Výsledok môže byť pre nás viac či menej uspokojivý.
Pomerne často je diskutovaná otázka osudu. Téma, ktorá má svojich priaznivcov i oponentov. Pozbierala som pár z teoretických poznatkov.
Osud alebo náhoda?
Osud, krátke slovo a pritom má nesmierne veľa významov. Najčastejšie ho vnímame ako zhodu okolností, ktorá pôsobí v prospech alebo v neprospech niekoho. Z hľadiska filozofického i náboženského ide o koncept vyjadrujúci myšlienku, že náš život je predurčený. Je tomu naozaj tak?
Denne vychádzajú horoskopy, veštice a kartárky ponúkajú svoje služby a pritom využívajú všetky dostupné prostriedky. Printové noviny, internetové portály, televíziu. Niekto si ich prečíta zo žartu, pre pobavenie, iný s plnou vážnosťou. Ja skôr patrím do prvej skupiny, ale čím som staršia, tým viac verím, že je „niečo medzi zemou a nebom.“
8 najdôležitejších vecí o dôchodkoch
Veríte, neveríte alebo silne pochybujete?
Pojem osudu najvýstižnejšie predstavuje starogrécka mytológia. Tri sudičky spriadajú osud človeka, symbolizujú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Z dostupnej literatúry sa dozvedáme, že sudička je slovanský démon osudu. Známe sú najmä v západoslovanskej a juhoslovanskej kultúre. Vo východoslovanskej kultúre sú to Rožanice. Podobajú sa im grécke Moiry, rímske Parky a severské Normy. U nás sú sudičky známe asi od 15.storočia. Ľudia im pripisovali podobu bielych éterických panien alebo milých babičiek. Človek ich videl zriedka, ak sa mu to vraj podarilo, ostal stáť paralyzovaný hrôzou.
Kresťanská teológia považuje Boha za nadprirodzenú bytosť, ktorá určuje a riadi život človeka. Vo filozofii má osud význam v stoicizme. Zaoberali sa nimi Baruch Spinóza, Arthur Schopenhauser, Friedrich Nietzsche, ale aj Luccius Annaeus Seneca, Epiktétos a Markus Aurelius.
Riadi život osud alebo vlastná vôľa človeka?
Ak existuje osud, naplníme teda iba to, čo je pre nás preurčené zhora? Alebo môžeme kedykoľvek zmeniť svoj život? Ja osobne verím, skôr než na osud, na zákon príťažlivosti.
Zákon príťažlivosti hovorí, že si do života priťahujeme veci, ktorým venujeme najviac pozornosti a najviac emócii. Tie, po ktorých túžime, ale žiaľ aj tie, ktorých sa bojíme. Ak sa sústredíme na dobré, príjemné veci príležitosť príde. Ak sa zameriame na problémy, budeme ich priťahovať a bude ich stále viac. Naše myšlienky vytvárajú našu realitu. Vyžarujú energiu, vibrácie a tie sa nám následne zosilnené vracajú.
Možno by teraz mala nasledovať otázka: „Je ten zákon dobrý alebo zlý?“ Možno ani jedno, ani druhé, skôr je logický. Čo vyšleme, vráti sa nám ako bumerang!
Už som bola za svoj názor kritizovaná. Zrejme to bol človek, ktorý „pozitívne“ myslel možno posledných 5 minút a chcel výsledok. Nestane sa tak z hodiny na hodinu, zo dňa na deň. Nemôžeme sedieť v reštaurácii a myslieť na to, že chceme mať dosť peňazí, dobrú prácu, výborné vzťahy. Podstata je v tom, že musím vstať a niečo pre to urobiť! Kde robia ľudia najväčšiu chybu? Mnohí si iba myslia, že myslia pozitívne, ale v hĺbke duše tomu neveria! Vytvárajú si múr k úspechu. Pozitívne myslenie sa musí stať súčasťou nášho života, filozofiou, ktorú prijmeme za svoju. Iste prídu aj menej dobré myšlienky, nežiaduce, ale tým netreba dať priestor.
Ako ušetriť na liekoch a zdravotníckych pomôckach
Verím v zákon príťažlivosti a život mi to opakovane potvrdil, že to, nad čím premýšľam, premietnem to nejakým spôsobom do svojho života. Nie na 100%, ale naplnia sa moje očakávania. Mám pokoj vo svojom srdci, som šťastnejšia a žijem v prítomnosti. Naše myšlienky vytvárajú našu realitu!
Pár myšlienok z môjho okolia:
Veronika (59 ročná) – „Žijem v druhom manželstve a o nič nie je lepšie ako to prvé. Opäť som narazila na alkoholika. Fakt je, že moje obavy boli tak veľké, že stretnem alkoholika, že som ho napokon stretla a dovolila som mu vstúpiť do môjho života“.
Tomáš (62 ročný) – „Chcel som študovať na vysokej škole, keď som maturoval, práve vtedy nám zomrela matka. Musel som sa zamerať na pomoc otcovi, ešte som mal dvoch maloletých súrodencov. Moja túžba po vzdelaní stále trvala. Keď dovŕšil plnoletosť posledný súrodenec, prihlásil som sa na vysokú školu. Boli sme spolužiaci, on na dennom, ja na diaľkovom štúdiu. Dnes pracujeme v jednej firme, stále sme si oporou“.
Terézia (69 ročná) – „Veľmi som túžila po uznaní, rešpekte. Trochu v kútiku duše som túžila byť riaditeľkou materskej školy. Doplnila som si vzdelanie v pedagogike i manažmente. Napokon som to miesto dostala. Podľa predpisov, prešla som konkurzom“.
Maria (76 ročná) – „Vždy, keď som si zapínala v aute bezpečnostný pás, neustále som myslela na to, že raz havarujem. Stalo sa, po úraze som ostala na vozíku. Zmenil sa mi život, ale zmenila som aj spôsob života, najmä môjho myslenia“
Jolana (65 ročná) – „Jedného dňa som zažila nepríjemnú situáciu, ktorú som dala do súvisu s mojim obľúbeným šperkom. Verila som tomu, že šperk za to môže až tak, že sa nepríjemné situácie začali opakovali. Šperk som odložila do škatuľky, hoci za to nemohol, mohli za to moje myšlienky. S odstupom času, s nanovo usporiadanými myšlienkami, som začala šperk opäť nosiť.“
Určite to poznáte, sú ľudia, ktorí klopú na sklo, na zuby, na hlavu…, aby potvrdili vyrieknuté myšlienky, resp. aby odvrátili ich nesplnenie. Klopú, aby sa nestalo nešťastie. Povera, alebo viera v silu myšlienky?
Ešte niečo pre tých, čo o mojich slovách pochybujú. Vari sa nestalo aj vám, aspoň raz v živote, že ste na niekoho mysleli a onedlho vám ten človek zavolal, prípadne ste ho stretli? Alebo vás niekto oslovil: „To som rad(a), že sme sa stretli. Nie dávno som na Teba myslel(a), chcel(a) som sa ozvať.“
Pomôcky, príspevky, úľavy – na aké bonusy máte nárok?
Verte/neverte niečo predsa bude medzi zemou a nebom. Niečo bude na tom, že sila myšlienok môže nasmerovať náš život. Naša myseľ je ako kvet, ak chceme, aby prosperovala, musíme sa oň starať, nepripustiť škodcov. Ak sa chceme starať o svoje myšlienky, nesmieme si pripustiť negatívne myšlienky.
„Zmeňme svoje myslenie a zmeníme svoj život.“
Text: Anna Čunderlíková
Foto: 123rf.com