Hrady a zámky na Slovensku
Slovensko je krajinou mimoriadne bohatou na kultúrne pamiatky. Mnoho zachovaných hradov a zámkov bolo počas uplynulých rokov zapísaných do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok či do Svetového dedičstva UNESCO. Nechajte sa inšpirovať našim zoznamom najkrajších historických objektov Slovenska.
Prečítajte si tiež: Navštívte slovenské hrady a zámky so seniorskou zľavou
Hrad Beckov
Beckovský hrad je opradený množstvom legiend. Je miestom s osobitou atmosférou. Miestom, ktoré spája. Zažite históriu hradu na vlastnej koži. Množstvo prevažne víkendových programov Vás prevedie stredovekom zosobneným vojvodom Stiborom zo Stiboríc, ktorý patril k najvýznamnejším šľachticom na dvore kráľa a cisára Žigmunda Luxemburského. Bol dobrý diplomat, vojvodca a stelesňoval ideál rytierstva danej doby. Alebo sa preneste do renesancie v podaní rodu, ktorý hrad vlastnil asi najdlhšie a to do obdobia Banfiovcov.
Zapojte všetky svoje zmysly. Zážitok z hradu osloví Vaše chute v podaní dobovej kuchyne počas podujatí alebo dobrej kávy, prípadne v lete studeného nápoja podávaného v hradnej kaviarni. Náš prístup je zameraný aj na interaktivitu, preto sa snažíme, aby ste si čo najviac vecí mohli aj vlastnoručne vyskúšať. Ako to už býva a bývalo v minulosti k hradom, kde vládol vždy čulý ruch patrila aj hudba. V konečnom dôsledku cítiť a vidieť históriu je možné u nás na každom kroku. Šiestym zmyslom je potom Váš pozitívny zážitok.
Bojnický zámok
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Bratislavský hrad
Bratislavský hrad je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja v Bratislave. Hradu dominuje monumentálna stavba bývalého kráľovského paláca tvoriaca neodmysliteľnú panorámu hlavného mesta Slovenska. Svojím zástojom v dejinách Veľkej Moravy, Uhorska, Česko-Slovenska a moderného Slovenska predstavuje Bratislavský hrad významný pamätník spoločensko-historického vývoja v tejto oblasti.
Dnešné využitie Bratislavského hradu dôstojne nadväzuje na jeho historický odkaz. Okrem expozícií Historického oddelenia Slovenského národného múzea je časť priestorov využívaná na reprezentačné a štátne účely. Priestor samotného hradného areálu je v hojnej miere využívaný obyvateľmi i návštevníkmi Bratislavy na vychádzky s možnosťou pekných výhľadov na historické jadro mesta, Dunaj a mestskú časť Petržalka.
Čachtický hrad
Čachtický hrad je stavba stredovekého kamenného hradu súvisela s tatárskym vpádom do Uhorska. Výstavba hradu začala v 1. polovici 13. storočia na podnet panovníka Bela IV. Hrad bol vybudovaný Kazimírom z rodu Hunt-Poznan v 13. storočí. Kráľovský hrad sa postupne rôznym spôsobom – darom, kúpou, či násilným ovládnutím dostával do rúk viacerých rodov.
Názov expozície: Alžbeta Báthoryová – Krutosť ukrytá v čipkách. Čachtice sú preslávené najmä vďaka smutne známej “Krvavej grófke” Alžbete Bátoryovej. Hrad i obec však majú pestrú históriu, bohatú na mnohé významné a zaujímavé udalosti. Expozícia Trenčianskeho múzea umiestnená v neskoro renesančnom kaštieli chorvátskeho bána Mikuláša Draškoviča z r. 1668 sa venuje dejinám Čachtíc. Zachytáva nielen dejinné udalosti, ale približuje návštevníkovi i bohaté kultúrne tradície a ľudovú kultúru obce.
Devínsky Hrad
Devínsky hrad sa nachádza približne 10 km od Bratislavského hradu a aj centra mesta. Nachádza sa v lukratívnej štvrti Bratislavy. Ide o tiché miesto s krásnou prírodou. Hrad Devín sa nachádza na sútoku riek Dunaj a Morava. Vedie sem aj pekná cyklotrasa. Ide o zrúcaninu, ktorá sa nachádza na mohutnom brale. Z hradu Devín je nádherný výhľad.
Mimoriadne výhodná poloha lákala už Keltov. Práve kvôli tomu tu založili rozsiahle hradisko. Najväčší význam zaznamenal hrad Devín za čias Veľkomoravskej ríše. Zdržiavali sa tu kniežatá z Veľkej Moravy. Sídlil tu aj knieža Rastislav. Nechal tu vybudovať systém obranných hradísk. Po zániku Veľkej Moravy už hrad nemal až taký veľký význam. Vznikol tu kamenný hrad. Stredoveký hrad bol kráľovským majetkom v 13. až 15. storočí. Vládli tu aj významné osobnosti ako napríklad Ferdinad I., Štefan Báthory, Ferdinand II., a Pavol Pálffy. V 19. storočí sa stal hrad Devín symbolom slávnej slovanskej minulosti. Od roku 1961 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Hrad Fiľakovo
Hrad Fiľakovo je dominantou mesta Fiľakovo. Prežil tatárske vpády v 13. storočí. Pri vstupe do hradu sa dvíha mohutná Bebekova bašta, ktorá je zastrešená a v hrubej podobe sa zachovala dodnes. Po jej rekonštrukcii tu bola zriadená expozícia histórie hradu a mesta. V hornom hrade možno nájsť zvyšky paláca, strážnu vežu a polkruhovú delovú baštu (tzv. hodinovú). Z hradu sa ponúka nádherný výhľad na mesto a jeho okolie.
Hradné múzeum vo Fiľakove rozšírilo v roku 2017 a zmodernizovalo svoje stále expozície. Paleontologické nálezy vyhynutých stavovcov sa doplnili o skameneliny bezstavovcov, odtlačky rastlín a lastúrnikov z okolia Fiľakova, preto sa názov výstavy tohto roku zmenil na „Pamiatky skamenelého života v okolí Fiľakova“. Stálu expozíciu „Stáročia Fiľakovského hradu“ spestrila rekonštrukcia avarského mužského hrobu, slávnostného ženského oblečenia z doby bronzovej a oblečenia Štefana Koháryho II. – posledného hradného kapitána.
Hrad Krásna Hôrka
Krásna Hôrka patrí medzi tých zopár pamiatok na Slovensku, ktoré nepodľahli vojnovému a povojnovému plieneniu.
Prehliadka hradu začína v dolnom hrade, kde pozornosť púta predovšetkým pôvodná hradná kuchyňa so zaujímavým obrazom Božieho oka, ktoré malo zabrániť krádežiam v duchu zásady Božie oko všetko vidí…. Medzi unikáty patria aj tzv. basetové rohy vystavené v malom hudobnom salóniku. Sú dielom bratislavského rodáka Theodora Lotza dvorného nástrojára. Na svete sa nachádza 8 takýchto „rohov“ a na Krásnej Hôrke sú tri! Prehliadka hradu sa končí v kaplnke, kde je vystavené telo Žofie Serédy. Na severnej a južnej stene kaplnky sú umiestnené dva veľké, bohato zdobené a polychrómované pohrebné štíty – mortuária Andrássyovcov a Pálffyovcov.
K tomu, aby sme si vedeli utvoriť ucelený obraz o histórii a obrovskej pozostalosti rodu Andrássy je takmer nevyhnutné navštíviť aj galériu a mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí i kaštieľ a rozsiahly anglický park v Betliari.
Hrad Liptovský hrádok
Liptovský hrádok – na začiatku 14. storočia dal pri sútoku Belej a Váhu, pod výbežkami Nízkych Tatier, zvolenský župan Donč postaviť gotický kamenný hrad na nevysokej vápencovej skale. Hrad obkolesili vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka dodnes. Rok 1341 je tak prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar, v neskorších dokumentoch sa spomína ako Novum Castrum – Nový Hrad, či Hradek. Jednou z jeho strategických úloh bola kontrola dôležitej obchodnej cesty nazývanej Via Magna.
Zrúcanina hradu Hrádok spolu s priľahlým kaštieľom oddávna tvoria dominantu Liptovského Hrádku ako aj malebnej časti horného Liptova. Ruiny hradu a pomaly sa rozpadávajúceho kaštieľa už od 30. rokov 20. storočia znepokojovali mysle ľudí, ktorým nebol osud pamiatok na Liptove ľahostajný. Tento komplex pamiatok sa však nepodarilo zrekonštruovať ani v období prvej republiky, ani v období socializmu. Chátranie stavieb pokračovalo aj v 90. rokoch a domácich i turistov trápil pohľad na rozpadávajúce sa stavby.
Ľubovniansky hrad
Ľubovniansky hrad sa nachádza kúsok od mesta Stará Ľubovňa, neďaleko mestskej časti Podsadek, za obcou Pasterník. Z hlavnej cesty Popradská, ktorá prechádza Starou Ľubovňou odbočíme na Zámockú ulicu, a pôjdeme až na jej koniec, kde sa nachádza rozsiahle parkovisko. Odtiaľ sa pešo vydáme po úzkej asfaltovej cestičke až ku skanzenu a hradu. Cesta trvá niekoľko minút a nie je vôbec náročná.
V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu – rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby, v podzemí je zachovalá mučiareň. Medzi zachované časti hradu patrí aj hradná Kaplnka.
Hrad Ľupča
Hrad Ľupča je od roku 2002 má Národná kultúrna pamiatka – stredoveký Hrad Ľupča, nového majiteľa, akciovú spoločnosť Železiarne Podbrezová. Začína tak písať novú kapitolu svojej zaujímavej histórie.
Po plienivom vpáde Tatárov, koncom prvej polovice 13. storočia (1241), sa zachovali len stavby s kamennou architektúrou (z pevného a nehorľavého materiálu, na tú dobu nedobytného útočníkmi). Po ústupe Tatárov sa tento poznatok začal, na príkaz panovníka Belu IV., uplatňovať pri stavbách hradov budovaných v polovici 13. storočia. Medzi také patril aj Hrad Ľupča, známy už od roku 1250 pod názvom Liptza. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou Bela IV. pre mesto Banskú Bystricu (nova villa Bystriciensis prope Lipche, r. 1255). Preto sa predpokladá, že kamenný hrad – veža, bol postavený už v prvej polovici 13. storočia, pravdepodobne na mieste pôvodného hradiska.
V priestoroch horného hradu sa nachádza 62 metrov hlboká studňa, vysekaná do skalného brala. Zo studne vedie bočná šachta, vyúsťujúca v blízkosti hradu. Na hornom nádvorí sa nachádazajú dva kamenné portály s bohatou výzdobou.
Nitriansky hrad
Nitriansky hrad stojí na mieste starého výšinného slovanského hradiska, pôvodne obklopeného meandrovitým korytom rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. V nej sa spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu a posvätenie jeho kostola v Nitre v roku 828. V období Veľkej Moravy sa v Nitre zdržiaval knieža Svätopluk. Nitra sa tiež spomína v súvislosti s pôsobením svätých Cyrila a Metoda. Od roku 880 tu bolo centrum novozriadeného Nitrianskeho biskupstva.
Hrad je v zachovanom stave, je sídlom Archeologického ústavu SAV a v jeho areáli sídli aj biskupský úrad.
Dominantou hradu je vysoká, pôvodne renesančná veža s poslednou barokovou prestavbou. Medzi vežou a palácom, je prístavba schodišťa. Z východnej strany je k veži pristavaná dvojposchodová budova, na prízemí je sakristia, na poschodiach kapitulárny a biskupský archív.
Oravský hrad
O počiatkoch Oravského hradu vieme len málo. Historici predpokladajú že ho začali stavať po v páde Tatárov na naše územie roku 1241. Ku jeho výstavbe viedlo viacero dôvodov. Išlo o ochranu severnej hranice územia a kontrolu dôležitej obchodnej cesty do Poľska. Taktiež išlo o vytvorenie centra pre spravovanie a riadenie územia Oravy. Prvá písomná správa o Oravskom Hrade pochádza z roku 1267. V tomto roku hrad prevzal kráľ Belo 4 od Mika z rodu Balašovcov. V roku 1298 hrad vlastnil Matúš Čák Trenčiansky.
Po jeho smrti hrad prešiel do vlastníctva magistra Donča, ktorý patril k najmocnejším uhorským veľmožom.. Magister Donč bol županom Oravy a kastelánom hradu vyše dvadsať rokov. V roku 1333 Oravský hrad získal kráľ Karol Róbert. Ten už v roku 1331 vymenoval za župana Oravy kremnického komorného grófa Leopolda, ktorého v roku 1335 vymenoval aj za kastelána Oravského hradu. Túto hodnosť zastával až do roku 1349. V ďalšom období sa vystriedali viacerí kasteláni.
Smolenický zámok
Na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí Malých Karpát stál kedysi stredoveký hrad. Bol postavený 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch.
Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku nášho storočia, majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy starší (1853-1920), na rumoviskách starého hradu. Prvé práce na budovaní zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Dodnes na nich poznať staré murivo a novšiu nadstavbu. Vchod je zabezepčený vlastne dvoma bránami, starou bránou- drevenou, okovanou medeným plechom, a novšou bránou zo železných rúrok, ktorá sa používa cez deň. Na noc sa vchod uzatvára starou medenou bránou, ktorá bola zhotovená ešte začiatkom nášho storočia, ale namontovaná bola až roku 1950. Brána predstavuje jediný vchod do zámku.
V súčasnosti je zámok v správe Slovenskej akadémie vied, ktorá však v letných mesiacoch ponúka prehliadky zámku pre verejnosť.
Spišský hrad
Spišský hrad je jedným z najväčších hradov strednej Európy sa nachádza práve na Spiši. Hrad bol postavený na veľkej vápencovej skale, a tak sa dostal do výšky až 200 m nad okolitým terénom.
Medzi najznámejšie stavby hradu patrí kruhová obytná veža z 13. storočia a románsky palác. V tom období na našom území prevládali tatárske vpády a z toho dôvodu sa spevňovali hradby, pod ktorými sa odohralo mnoho bojov. Tento hrad sa stal strediskom kráľovskej župy a hral významnú úlohu v regióne. Známa je bitka o hrad v roku 1312, kedy sa Matúš Čák Trenčiansky snažil získať tento hrad pod kontrolu, a teda do svojho vlastníctva. Hrad sa však ubránil. Po stáročia tento hrad menil panovníkov, ktorí prispievali k jeho rozširovaniu.
Národná kultúrna pamiatka na Spiši je súčasťou lokality Svetového dedičstva Unesco. Ide o najrozsiahlejší hrad na Slovensku s rozlohou až štyroch hektárov. Okolo pozemkoch hradu je vybudovaný prechádzkový náučný chodník Dreveník, kde sa môžu turisti zoznámiť s históriou hradu a jeho okolia.
Starý Zámok
Starý zámok je považovaný za kamennú kroniku mesta. Jeho múry otvárajú bránu do najstarších tajomstiev Bánskej Štiavnice. Kedysi bol kostolom, ale v období tureckej hrozby bol prebudovaný na pevnosť. Sídli tu expozícia o najstarších dejinách regiónu Baníci prichádzajú, expozície streleckých terčov, kováčstva, slávna fajkárska dielňa, či výstavy Baroková plastika a Kalvária v azyle. V sakristii sú vystavené kópie obrazov z oltára tajomného Majstra M.S. Veža ponúka efektný výhľad a ukážky historických hodinových strojov. Ako sa dýchalo v stredovekom žalári okúsite vo veži Himmelreich.
Za kamennými múrmi Starého zámku sa po stáročia rozjímalo i rozhodovalo o osudoch mesta. Je to magické miesto. Jeho korene siahajú až do 13. storočia, keď bol na výbežku Paradajzu postavený kostol Panny Márie (trojloďová bazilika so štvorcovým presbytériom) s cintorínom. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom a v 40. rokoch 16. storočia z neho vybudovali protitureckú pevnosť.
Strečno
Hrad Strečno bol postavený počas stredoveku. Nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1316, kedy sa spomína Strečianske panstvo. V tom čase tu stála pravdepodobne iba veža. Prvými držiteľmi hradu boli Balašovci. Na Slovensku vlastnil množstvo hradov Matúš Čák Trenčiansky. Od Balašovcov kúpil aj hrad Strečno. Od 14. storočia sa na hrade vystriedalo množstvo majiteľov.
Medzi najznámejších patria Pongrácovci, Pavol Kiniži, pán Burian zo Svetlova a ďalší. Začiatkom 17. storočia Vládli Vešeléniovci. V roku 1910 bol hrad čiastočne zaistený a spevnený. V roku 1944 bol v čase druhej svetovej vojny poškodený bojmi. V rokoch 1978 až 1994 sa na mieste hradu konal archeologický výskum. Taktiež prebehla aj komplexná rekonštrukcia hradu. Od roku 1995 je hrad sprístupnený aj širokej verejnosti.
Trenčiansky hrad
Trenčiansky hrad je dominantou Trenčína i celého Považia stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.
Hrad bol mnohokrát prestavaný a zrekonštruovaný. Vzniklo niekoľko nových postavení na delá, bašty a v severnom predhradí hospodárske budovy a kasárne. Hviezdicová bastiónová fortifikácia na juhu pevnostného komplexu bola posledným dôležitým opevnením, ktoré síce zdokonalilo delostreleckú obranu, ale pretože bolo väčšinou len nasypané zo zeminy, malo iba krátke trvanie.
Vígľašský zámok
Zámok Vígľaš v sebe skrýva rôzne zákutia, ktoré si môžete pozrieť počas prehliadky zámku. Príďte odhaliť tajomstvá minulosti a informácie zo súčasnosti, ktoré Vám pútavo porozprávajú naši sprievodcovia. Počas mesiacov máj až október sú prehliadky zámku počas víkendov spojené so sokoliarskym vystúpením Sokoliarov Biatec. V lete sa tiež môžete tešiť na animačný program na zámockom nádvorí.
Ruiny zámku v dezolátnom stave boli odkúpené od obce súkromným investorom v roku 2007, kedy sa začal realizovať projekt obnovy zámku pod dohľadom odborníkov z pamiatkových úradov. V roku 2009 sa zahájila samotná obnova hradného opevnenia, priľahlých bášt a zámockého objektu. Rozsiahla rekonštrukcia bola ukončená v roku 2013 a v roku 2014 sa stal zámok oficiálnym sídlom Rádu mečov kruhu. Objekt zámku je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok a je unikátom v rámci Slovenska. Je zrekonštruovaný ako kongresový hotel The Grand Vígľaš**** s poskytovaním wellness služieb.
Zvolenský hrad
Zvolenský zámok je dominanta mesta Zvolen a priťahuje množstvo ľudí, turistov a tým aj financií do nášho regiónu. Radi by sme využili jeho potenciál čo najviac. A práve preto sme sa pustili do vylepšenia jeho prezentácie.
Z histórie je známe, že na Zvolenskom zámku sa spojili tri európske kráľovské rody Anjouovcov, Luxemburgovcov a Arpádovcov, zámok preto tvorí kus histórie nie len Zvolena, ale celej Európy, na ktorú môžeme byť právom hrdí.
Zámok bol sídlom kráľovskej moci, preto si myslíme, že dnes, vo veku informácií, by mal mať svoje sídlo aj na internete. Pomôžte nám toto sídlo dotvoriť, spoločne určite dokážeme pripraviť dostatočne lákavú a reprezentatívnu prezentáciu. V priestoroch Zvolenského hradu sa nachádza stála expozícia Slovenskej národnej galérie s výstavnými celkami ako napr.: kópie Majstra Pavla z Levoče z Oltára svätého Jakuba v Levoči, Staré európske umenie zo zbierok SNG, Diela špičkových slovenských maliarov z prvej polovice dvadsiateho storočia.