Navštívte slovenské hrady a zámky so seniorskou zľavou

Slovensko patrí k najstarším osídleným územiam Európy a vďaka tomu sa pýši množstvom zachovaných historických pamiatok či archeologických nálezov. Viacero z nich dostalo rokmi titul Národná kultúrna pamiatka či bolo zapísaných medzi Svetové dedičstvo Unesco. Seniori nad 60 rokov majú možnosť vydať sa po stopách histórie slovenského národa so zľavou vďaka dôchodcovským vstupom a bezplatnému cestovaniu vlakmi v rámci celej krajiny.

Seniorska zľava sa ani zďaleka netýka iba návštev skvostov historickej architektúry ako sú hrady, zámky, či skanzeny. Na peňaženku dôchodcov myslia slovenské múzeá, usporiadatelia výstav výtvarného či sochárskeho umenia, koncertov a divadelných predstavení. Zľavnený vstup vo väčšine prípadov platí už od jednej osoby a nie je podmienený väčšou skupinou účastníkov.

Ako si vybaviť zľavu

Na zľavnený vstup postačí mať pri sebe platný občiansky preukaz. Ľudia starší ako 80 rokov majú vo väčšine prípadov úplne bezplatný vstup, tí nad 60 rokov majú možnosť navštíviť historické pamiatky v cene od 4 eur za osobu. Pred návštevou akejkoľvek pamätihodnosti či spoločenského podujatia sa oplatí pozrieť si aktuálne ceny vstupeniek, prebiehajúce expozície a naplánovať si trasu výletu. Bezplatné cestovanie vlakom spolu so zľavnenou vstupenkou tak bezpochyby otvorí dvere do histórie mnohým penzistom.

Trenčiansky hrad

Jeden z najväčších hradov na Slovensku po úplnom vyhorení v roku 1970 prešiel množstvom rekonštrukcií a za Národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1961. Podľa historických prameňov vznikol v 11. storočí, aj keď prvé písomné zmienky o stavbe na návrší Trenčína siahajú do 9. storočia. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea. Areálu dominuje Matúšová veža, priľahlé gotické paláce, kaplnka, povestná studňa lásky Fatimy a Omara či dobová hladomorňa.

Oravský hrad

Oplatí sa navštíviť aj dominantu Oravy, v ktorej priestoroch bolo natočených niekoľko známych rozprávok ako Kráľ Drozdia brada či Dračie srdce. Prvá písomná zmienka o hradbách pochádza z roku 1267, aj keď archeologické nálezy dokazujúce osídlenie brala siahajú až do praveku. V 16. storočí prešiel prvou rozsiahlou rekonštrukciou. Súčasnú podobu dostal po požiari trvajúcom dva týždne v roku 1800. Najznámejším vlastníkom hradu bol Matej Korvin či Juraj Thurzo. Tak ako každý každý poriadny hrad, aj tento má svoju povesť. Jeho útroby vraj stále obýva Čierna pani. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1961.

Spišský hrad

Národná kultúrna pamiatka na Spiši je súčasťou lokality Svetového dedičstva Unesco. Ide o najrozsiahlejší hrad na Slovensku s rozlohou až štyroch hektárov. Prvé písomné zmienky o ňom siahajú  do začiatku 12. storočia. Prvou výraznou rekonštrukciou prešiel v 15 storočí, kedy ho Štefan Zápoľský prestaval na palác. Pýchu východného Slovenska zničil v roku 1780 požiar a časom sa premenil na zrúcaninu. V súčasnosti v jeho priestoroch prebieha na artefakty bohatá expozícia  Špišského múzea. Na pozemkoch hradu je vybudovaný prechádzkový náučný chodník Dreveník, kde sa môžu turisti zoznámiť s históriou hradu a jeho okolia.

Text: Alena Kytková
Foto: Pixabay.com