FebruárMarecZáhrada

Jedzte šťavnaté plody z vlastnej ovocnej záhrady

Profesor Ivan Hričovský radí: Prečo sadiť ovocné stromky a ako sa o ne starať

Ovocie z vlastnej záhrady sa v žiadnom prípade nevyrovná ovociu kúpenému v obchodnom reťazci. Ľudia, ktorí majú čo i len kúsok vlastnej pôdy, sa čím ďalej tým radšej vracajú k jeho pestovaniu. Vedeli ste, že úroda, ktorú si sami dopestujete, dokáže pokryť ročnú spotrebu rôznorodého ovocia všetkých členom rodiny? Správnym postupom sa vlastnej vitamínovej produkcie dočkáte už do dvoch rokov. Na otázku, ako si založiť ovocnú záhradu, a ktoré druhy ovocných stromov pestovať, odpovedá profesor Ivan Hričovský, ktorý sa zaslúžil o vznik Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre. Na konte má množstvo vydaných kníh a publikácii na témy záhrada a pestovanie.

Pán Hričovský, kde máme pri zakladaní ovocného sadu začať?

Pri zakladaní ovocného sadu záleží najmä na oblasti, v ktorej plánujeme ovocnú záhradu vysadiť a na jej pôdno-klimatických podmienkach. V oblastiach od juhu Slovenska až po Žilinu vrelo odporúčam pestovať popri jabloniach, hruškách, slivkách, ringlotách, čerešniach, višniach aj marhuľu a broskyňu. Vyššie by som však s teplomilnými druhmi určite nešiel.

Čo v prípade, že nemáme k dispozícii veľkú záhradu?

V malej záhrade s malou rozlohou pestujeme druhy vzrastovo menšie a na iných podpníkoch ako v záhradách s pomerne veľkou rozlohou. Úrodnosť na malom pozemku však býva takmer taká istá ako na veľkom. Určite je potrebné si nechať pri zakladaní ovocnej záhrady poradiť, a to nielen v prípade zvolenia vhodného podpníku. Rovnako dôležitá je aj vzdialenosť medzi vysadenými stromami. Pokiaľ je priestoru v záhrade naozaj málo, odporúčam pestovanie ovocných stromov pri drôtenkách, hovorovo „na vreteno“.

Treba sa o ovocné stromy špeciálne starať?

Otázka výživy stromov je nemenej dôležitá. Koncom februára je potrebné previesť vyhnojenie univerzálnym hnojivom napríklad pomocou MPK. V mesiaci apríl zas hnojivom Cererit. V júni používame liadkové formy hnojív. Zvolil by som liadok vápenatý či amónny. Dbajme aj na to, aby stromy nerástli v zatrávnenom poraste. Jedine stromčeky štepené na plánke zvládnu takéto podmienky. Ostatné ovocné stromy potrebujú okolo pníka aspoň 50 cm okruh zbavený trávy. Vtedy korene voľne dýchajú a slobodne prijímajú vodu.

Ako najlepšie naplánovať výsadbu?

Aby sme vedeli naplánovať množstvo a druhy ovocných stromov, potrebujeme v prvom rade vedieť, koľko členov má naša rodina. Takýmto spôsobom si dokážeme zabezpečiť dostatočnú ročnú produkciu vlastného ovocia.

Ktoré ovocné stromy by v domácom sade nemali chýbať?

V prvom rade sú to hrušky a jablká. Priemerná konzumácia jabĺk ročne je 21 kilogramov na obyvateľa. Mali by sme ich však ročne zjesť aspoň 35 kg. Pestovanie jabĺk patrí k základným kameňom každej ovocnej záhrady a je nenáročné. Rozoznávame výrazne skoré odrody, vhodné na okamžitú konzumáciu a neskoré odrody vhodné najmä na uskladnenie. Hrušiek skonzumujeme priemerne 4,5 kila ročne. Vyberáme si najmä jej šťavnaté druhy. Chuťovo výborné a nenáročné na pestovanie sú odrody ako Konferencia a Lucasova. Pri hruškách je však veľkým problémom hrdza hrušková. Pred ňou treba plody jednoznačne chrániť. Doposiaľ máme len jedinú odrodu, ktorá je voči tejto chorobe vysoko odolná. Volá sa Dicolor. V poslednej dobe sa však začínajú rozširovať ázijské hrušky, ktoré sú guľaté a vzhľadom pripomínajú jablko. Tieto sú veľmi chutné a hrdzou vôbec netrpia.

Odporúčate pestovanie sliviek či ringlot?

Určite áno. Spotreba sliviek je 28 kilogramov ročne na osobu. Je však potrebné vyberať si odrody, ktoré sú vysoko odolné voči šárke ako Čačanská lepotica, Čačanská Najbolja, Katinka, Čačanská rodná, Stanley a tiež Jojo. Tá je voči šárke úplne rezistentná. Na pestovanie v domácich podmienkach je tiež veľmi vhodná odroda Presenta. Úrodu sliviek je možné zbierať prakticky od júla až do začiatku októbra. Je veľmi dôležité slivky rozširovať. Mnohé z našich sadov vymizli práve vďaka šárke slivkovej. Zdravú Bystrickú slivku už takmer nenachádzame.

Nezabúdame ani na ringloty. Pri ich pestovaní je dôležité poznať jedno pravidlo. Ak chceme bohatú úrodu, musíme súčasne vysadiť ringlotu zelenú aj ringlotu altánovú. Mnoho začínajúcich pestovateľov robí zásadnú chybu. Vysadí iba jeden druh a márne čaká, kým stromček zarodí.

Poradíte, ako dopestovať zdravé broskyne a marhule?

Pri pestovaní broskýň chcem upozorniť na jednu podstatnú vec. Broskyne kupujeme štepené na podpníku madle. Takto nám stromček vydrží rodiť 20 až 25 rokov a netrpí žltačkou. Odporúčam odrody skoré, ako napríklad Radosť, Redhaven a Halehaven. Z tých neskorších zase Cresthaven a mnohé iné. Ročná spotreba broskýň na osobu sa pohybuje okolo 3,8 kilogramov.

Ovocinárstvo
Broskyne pestujte na podpníkoch mandle

Marhule pestujeme na podpníkoch San Gilian alebo Rubira. Najlepšia marhuľa je maďarská. Avšak tá kvitne len 2,5 dňa v roku a často vymŕza. Lepšia odroda pre naše klimatické podmienky je Veľkopavlovická, ktorá kvitne šesť dní. Ďalej odporúčam odrody vyšľachtené pri Piešťanoch ako Vesna, Velbora, Veharda a Barbora, ktoré kvitnú desať až dvanásť dní. Vďaka tomu máme úrodu takmer istú na niekoľko rokov. Veharda je jediná marhuľa, ktorá je odolná voči šárke sliviek. Priemerná ročná spotreba marhúľ je 3,6 kila na obyvateľa.

Ako môžeme urýchliť vlastnú produkciu orechov?

Orechy musíme pestovať zaštepené. Určite nie semenáče, pretože tie kvitnú a rodia veľmi neskoro. V ôsmom až desiatom roku. A i keď sa dožívajú úctyhodných 200 až 300 rokov, my chceme predsa úrodu, kým sme mladí. Preto kupujeme sadenice zaštepené na podpníku semenáča. Mnohé orechy rodia naozaj skoro. V druhom či treťom roku po vysadení. Napríklad samoopelivé druhy ako Mars a Lake. Zaujímavá je aj odroda Sychrov. Tento orech má plody červeno fialovej farby. Vydržia uskladnené a bez práchnivenia tri až štyri roky . Táto odroda je však poloopelivá. To znamená, že potrebuje opeľovača. Úplne cudzoopelivý je orech Jupiter. Zaštepené druhy majú vzrast o 30% nižší. Môžeme ich preto pestovať pri komposte alebo altánku. Orech, okrem toho že dáva výživné plody, odpudzuje hmyz. A tak plní v záhrade okrasnú aj ochrannú funkciu.

Samozrejme netreba zabúdať ani na drobné ovocie, ako sú jahody, maliny, černice, čučoriedky, ríbezle, egreše či hrozno.

Text: Alena Kytková
Foto: Jozef Čičmanec

Značky
Ukázať viac

Alena Kytková

Šéfredaktorka V prípade otázok ma môžete kontaktovať na: info@zivotseniora.sk

Súvisiace články

Pozrite si taktiež

Close