Zostať vo výbornej fyzickej či psychickej kondícii do vysokého veku, je snom väčšiny z nás. Mnohí majú svoje recepty na to, ako zostať fit. Počas stretnutia s profesorom Ivanom Hričovským (86 rokov), ktorému vďačíme za vznik Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre, nám nedalo neopýtať sa, aké sú tie jeho. S humorom jemu vlastným nám porozprával o svojom dennom režime, pospomínal svojich žiakov a nevynechal ani zážitky z nakrúcania v rozhlase. Ivan Hričovský sa preslávil množstvom vydaných kníh na tému záhrada a rokmi sa stal neodmysliteľnou súčasťou viacerých televíznych záhradkárskych relácií.
Pán Hričovský, prezraďte nám, aké je tajomstvo vašej výbornej fyzickej kondície?
Mojím tajomstvom je pohyb. Ale aký pohyb! Často sa ma pýtajú, kam chodím na dovolenku. Moja odpoveď je vždy rovnaká: Na dovolenku chodím do slovenských záhrad, vrátane tej mojej. Mojím pohybom je teda najmä práca v záhrade. Ale keďže nie som cez deň skoro vôbec doma, na našu domácu záhradku dozerá prevažne moja manželka. Je to jej srdcová záležitosť. Poskytuje mi maximálny priestor na prácu, za čo jej chcem poďakovať. Sama pestuje zeleninu, stará sa o kvety, rozmnožuje ruže. Ovocie mám však na starosti výlučne ja.
Prezradíte nám, ako vyzerá váš bežný deň?
Máme malého psíka. Môj bežný deň vyzerá nasledovne. Len čo ráno vstanem, idem s ním na prechádzku. Už počas nej vybavím päť až šesť telefonátov, radím a odpovedám na otázky. Len čo prídem domov, beriem do ruky pero, sadnem si k papieru a pripravujem rôzne materiály. Aktuálne chystáme druhé vydanie knihy Zdravie a výživa ľudí s pánom Kerestešom, ktorý je veľkým odborníkom na danú problematiku z regiónu Považská Bystrica. Prvá časť mala 1030 strán a ja som do nej pripravil a spracoval tému ovocie. Autorsky sa podieľam tiež na publikácií Pestujeme zeleninu bez chémie. Môj deň ďalej pokračuje podľa toho, aký mám program. Ak mám na druhý deň napríklad živé vysielanie v rádiu, musím si najmenej na hodinu sadnúť k téme a pripraviť sa. Rozprávam hlavne o tom, čo treba robiť v záhrade v tom či inom mesiaci. Zvyčajne poslucháčom navodím témy, a potom odpovedám na otázky.
Ako si udržiavate dobrú náladu, pozitívne myslenie a čulého ducha? Aké sú vaše koníčky?
Okrem dobrej manželky a deti, mám veľa veľa priateľov. Keby ste si pozreli môj diár, videli by ste okolo osemsto adries. Mám v ňom zapísané meno, telefónne číslo a miesto, odkiaľ známy pochádza. A nezabudnem nikdy zavolať. Dnes (v deň rozhovoru – pozn red.) je Emila. Budem telefonovať a blahoželať asi deviatim. Čiže aj takýto milý môže byť spôsob udržania si dobrej nálady.
Pokiaľ ide o koníčky, denne lúštim desiatky krížoviek. Žasli by ste, ako dokážu krížovky trénovať pohotovosť a pamäť. Má to samozrejme význam aj v bežnom živote. Nech sa ma ľudia opýtajú na čokoľvek, viem rýchlo zareagovať.
Takže odporúčate čitateľom lúštenie krížoviek?
V každom prípade. Ďalej odporúčam odbornú literatúru, ktorú sám čítam a tiež propagujem.
Ako relaxujete?
Mojím oddychom sú prechádzky so psíkom a potom záhrada. Nechodím do kúpeľov, nechodím na rekreácie, nechodím po horách. Ale opakujem, som stále medzi ľuďmi a hlavne som denne v slovenských záhradách.
Čo by odkázal profesor Hričovský čitateľom?
Rád by som poradil a odkázal všetkým seniorom a ľuďom, ktorí nastúpili na dôchodok, aby nesedeli doma, nechodili po krčmách, alebo len nečakali na to, kým zomrú. Odporúčam, aby sa vzdelávali a boli duševne činní. Pretože mozog zostáva človeku, aj keď ruky a nohy nevládzu. Ja sám sa napríklad snažím robiť veľkú osvetu záhradníctvu v rámci Slovenska. Vždy rád príjmem pozvanie do televízie či rádia. Môžete ma vidieť v relácii Farmárska revue alebo v relácií Nová záhrada, na ktorej sa podieľa aj jeden z mojich žiakov – Martin Čurda. Donedávna som pôsobil aj v relácii Postav dom, zasaď strom.
Každý nepárny štvrtok, už 13 rokov, naživo radím poslucháčom v jednom rádiu. Záhradkárska relácia trvá od 14:07 do 14:55 a žasli by ste, aké rôzne otázky dostávam (úsmev). Keď idem do televízie, vždy sa dopredu pripravím. Keď však idem do rozhlasu, volajú mi záhradkári od Michaloviec až po Komárno a kladú mi otázky, o ktorých nikdy dopredu neviem, aké budú. Rád spomínam na mnohé z nich.
Podelíte sa aj s nami?
Áno, rád. Tak napríklad: „Tu je Marka zo Stupavy, pán Hričovský, mám osemročnú hrušku a nerodí mi. Čo mám robiť?“ A ja som jej kurizoval a vravím jej: „Pani Marka, aká je to odroda?“ „A co já vím?“ odpovedala. „A pani Marka, na akom podpníku rastie?“ “ Pán Hričovský a co je to ten podpník?“ Pekne rad radom som odpovedal na otázky a pani Marke všetko vysvetlil.
A o dva týždne mám takýto telefonát: „Tu je Peter z Trnavy. Pán profesor, pred dvomi týždňami ste hovorili o zmladzovacom reze jabloní a hrušiek. Sú krásne urobené, ale povedzte mi, prosím vás, ako mám omladiť svoju 60-ročnú ženu?“ Odpovedal som: „Vytvorte jej záhradku, kde bude mat liečivé bylinky, ružičky, slivôčky, hruštičky sladké a bude dlho žiť a bude pekná.“ „Ďakujem vám, ďakujem, keď budete mat čas, príďte k nám do Trnavy.“ Už sú to tri roky a ešte som tam nebol (úsmev).
Vo Zväze záhradkárov mávame pravidelne výročné schôdze, akcie a podujatia, na ktorých sa vždy zúčastním. A nie len rozprávam, ale často aj názorne ukážem. Najlepšie si človek osvojí nové poznatky vtedy, keď si ich prakticky vyskúša. Dôležité teda určite je, zostať čo najviac činným aj na dôchodku.
Plánujete sa aj v roku 2018 zúčastniť na niektorej zo záhradkárskych výstav?
Áno. Chcel by som srdečne pozvať všetkých na výstavu Záhradkár v Trenčíne, ktorá sa uskutoční v dňoch 11. – 15. apríla, na ktorej budem mať zaujímavú prednášku aj ja. Z tých ďalších by som rád spomenul akcie ako Gardenia, ktorá prebehne v Agrokomplexe Nitra v dňoch 19. – 22. apríla a podujatia v Trenčíne ako Hurá do záhrady 1. septembra a súťaž o najkrajšie jablko a hrušku v rámci celého Slovenska pod názvom Jahrada v dňoch 12. – 13. októbra. V neposlednom rade tiež Vinum Laugarício Trenčín v dňoch 30.11 – 1.12., kde budeme hodnotiť vína, destiláty a minerálne vody z celej Európy.
Pozdravujem a ešte raz všetkých srdečne pozývam.
Rozhovor s profesorom Hričovským vznikol 31. januára 2018.
Text: Alena Kytková
Foto: Jozef Čičmanec
