Do redakcie sme dostali veľmi peknú básničku venovanú babičke. Poslala nám ju Denisa Herichová. Po jej prečítaní sa ním hrnuli slzy do očí. Deniska, ďakujeme.
BABIČKA
Keď som prišla na tento svet,
anjel strážny dal mi ťa hneď.
Pre moju detskú dušičku,
poslal z neba mi babičku.
Keď ma na rukách držala,
verím, že tíško vzlykala.
Boh jej dal dieťatko malé,
ten sen, čo nosila v hlave.
Keď som bola malinká,
hľadela ako spinkám.
Anjelik v jej modlitbe,
prinášal mi sen v izbe.
Keď sme išli do parku,
sadli sme si na lávku.
Príbehy mi rozprávala,
veľmi som to zbožňovala.
Keď som šliapla na včeličku,
pofúkala mi nožičku.
Na kolienka si ma vzala,
vlásky s láskou pohladkala.
Keď bol obed navarený,
ozval sa hlas bez ozveny.
„Vnúča moje milované,
jedlo je už nachystané.“
Keď som si za okno sadla,
jej tvár vzápätí omladla.
Chlieb s lekvárom natrela,
z okna so mnou hľadela.
Babička vždy dobrá je,
koláčik Ti upečie.
Do náručia si ťa vezme,
lásku na Teba prenesie.
Keď si smutný, trápiš sa,
v jej objatí nájdeš sa.
Vždy Ti dobre poradí,
srdce Tvoje pohladí.
Nikdy nedá najavo,
že sa necíti zdravo.
Že ju niečo v duši bolí,
radšej úsmev na tvári zvolí.
Každá vráska na jej tvári,
mladosť z očí len oddiali.
V jej srdci je láska, neha,
babička sa na nič nehrá.
Ruky prácou zodreté,
čo zažili to neviete.
Stále sú tu naporúdzi,
keď sa ocitnete v núdzi.
Keď sa ráno zobudím,
hneď si na ňu pomyslím.
To mi dáva silu žiť,
moju úctu nechcem skryť.
Ďakujem za babičku,
škoda, že je v nebíčku.
Kiež by každé dieťa malo,
babičku, čo by spoznalo.
PS: Ak máte aj vy ostatní niečo krásne, pútavé, zaujímavé, tak nám to neváhajte poslať na info@zivotseniora.sk alebo cez Messenger našej Facebookovej stránky – Zivotseniora.
Obrázok je len ilustračný.
Zdroj: 123rf.com
