Preslávil ho povestný dramatický prejav, ktorý je žiaduci najmä v divadle. Emil ho však preniesol aj na filmové plátno či do televíznych inscenácii. „Každý herec musí mať v sebe temperament“, vyjadril sa mnohokrát Emil Horváth ml. a sám ho má na rozdávanie ako v súkromnom tak aj v pracovnom živote. Jeho herecký a hlasový prejav je nezameniteľný a natoľko charakteristický, že sa často stáva predlohou súčasným imitátorom. Taký Michal Kubovčík vie rodeného nitrančana napodobniť na počkanie.
Emil Horváth mladší sa narodil 12. novembra 1945 v najstaršom meste na Slovensku – v Nitre. Po absolvovaní štúdia na VŠMU v Bratislave v roku 1968, odbor herectvo, dostal svoj prvý angažmán v martinskom divadle SNP, v ktorom pôsobil osem rokov. Počas štúdií na vysokej škole spoznal svoju manželku, budúcu herečku, Vieru Richterovú, ktorú si koncom januára 1971 vzal za ženu. Päť rokov po svadbe sa mladý pár rozhodol presťahovať do hlavného mesta, kde herec nastúpil na Novú scénu. Nakoniec ho však zlákala činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobí od roku 1984.
Nielen dramatik, ale aj komik
Účinkoval v mnohých televíznych inscenáciách a obsadzovaný bol nielen do rolí fešných chlapcov. Priestor mnohokrát dostal jeho talent pre dramatický prejav, ale aj humorné či tragikomické postavy. Nezabudnuteľnou sa stala jeho rola maliara v televíznom komediálnom filme na motívy poviedky D. Churchila, Maliar izieb, z roku 1995, kde Horváth stvárňuje mladého remeselníka, ktorý chtiac-nechtiac vidí a kryje neveru v domácnosti, do ktorej si ho zavolali vymaľovať. Spolu s výborným hereckým výkonom kolegyne Zdeny Studenkovej a Kamily Magálovej sa postarali o 84 minút televíznej zábavy.
Zlaté filmové osemdesiate roky
Divácky ohlas mala aj rola romantického, neskúseného a zasnívaného cukrára Šimona vo filme Sladké starosti z roku 1984, kde mladý Horváth dokonale stvárňuje naivného mladíka, ktorý sa poľahky stáva obeťou vydaja chtivých žien či prešibaného šéfa. Napriek jeho excelentnému stvárneniu filmovej postavy utkvel divákom v pamäti najmä povestný miešaný nápoj „Debouche“ (Debušé, pozn. red.) ktorý z neuveriteľných ingrediencií pripravil Andy Hric pre ďalšieho známeho slovenského komika, Vladimíra Černého, ktorý vo filme stvárnil rozmaznaného svetáka.
Učil herectvu mnohé známe osobnosti
Vyštudovaný herec zúročil svoje nemalé javiskové a televízne skúsenosti a talent a po revolúcii začal pôsobiť tiež ako pedagóg. Vyučuje hereckú tvorbu na VŠMU v Bratislave a v roku 2005 získal titul profesor. Medzi jeho prvých absolventov patria Ady Hajdu, Roman Luknár či Diana Mórová, ktorí sa neskôr stali jeho hereckými kolegami. Počas svojej profesionálnej kariéry sa však, okrem herectva, venoval aj réžií. Najznámejšími predstaveniami pod jeho vedením boli určite Caligula, Šialený deň alebo Štvrtá sestra. Emil Horváth mladší je od mája 2011 riaditeľom Činohry SND v Bratislave.
Manželský a rodinný život si váži
Niekoľko desaťročí žije s manželkou v hlavnom meste v priestrannom byte. Ako sám mnohokrát vtipne poznamenal, nevie ani klinec pribiť, život v rodinnom dome jednoducho nie je preňho. Pre pracovnú vyťaženosť sa o domáce práce celý život starala väčšinou jeho manželka Viera Richterová, ktorá sa sama vzdala viacerých zaujímavých hereckých úloh a pred pár rokmi prekonala vážne onkologické ochorenie, kde jej práve manžel bol veľkou oporou. Majú spolu jedného syna, Tomáša, ktorý sa venuje prekladateľstvu, je spisovateľom a literárnym vedcom.
Získal množstvo významných ocenení
Za bravúrne stvárnené role získal Emil Horváth mladší počas svojho pracovného života množstvo prestížnych ocenení ako napríklad v roku 1991 výročnú cenu za výkon v inscenácii Chrobák v hlave a za réžiu hry A. Camusa: Caligula, v roku 2000 – Cena J. Kronera za rok 1999 za postavu Starčeka v inscenácii E. Ionesca: Stoličky či v roku 2005 Rad Ľudovíta Štúra II. Triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry.
Srdečne blahoželáme k narodeninám.
Text: Alena Kytková
Foto: Osobnosti.cz, Čsfd.cz, Čsfd.cz
