Slivkou proti zábudlivosti, stresu aj lenivosti čriev

Ovocie pestované na Slovensku je dostupné a bohaté na rozmanitosť druhov, farieb a chuti. Od mája až do neskorej jesene tak môže byť súčasťou vyváženej stravy. Je výnimočným zdrojom vitamínov a minerálov a jeho konzumácia podporuje dlhodobé zdravie organizmu a zachováva dobrú kondíciu do vysokého veku.

Prečo konzumovať ovocie sme sa opýtali Ivana Hričovského, popredného odborníka v oblasti pestovania ovocných stromov a zakladateľa Univerzity záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre. Prezradil nám, ktoré ovocie sám obľubuje z hľadiska zdravotných benefitov aj príjemnej chuti.

Pán profesor, ktoré ovocie by malo byť základom vyváženej stravy?

V každom prípade sú to jablká. Denne by sme mali skonzumovať aspoň dve. Na zníženie cholesterolu v krvi sa dokonca odporúča jesť dve jablká až trikrát denne. Tiež odporúčam pravidelnú konzumáciu orechov a medu. Štatisticky spotrebujeme len 32 dekagramov čerstvého orechového jadra ročne. Pritom z hľadiska zdravotných účinkov sa odporúčajú až dva kilogramy ročne. Orechov je však málo. Sady Orecha kráľovského sa postupom času vytratili z našich končín. Avšak dobrou správou je, že vznikli nové plantáže vo veľkosti desiatok hektárov v okolí Nových Zámkov, kde je vysadených 4000 zaštepených stromčekov. V Nitrianskej strede pestujú 4800 orechových sadeníc už vo štvrtom roku, čiže na prahu rodivosti. Netreba zabúdať ani na výživovú hodnotu drobného ovocia, ktoré u nás dokáže rásť od Tatier k Dunaju. Vďaka nemu môžu mať aj tatranské deti  dostatočný prísun domáceho ovocia napriek chladnejším klimatickým podmienkam.

Vraj obľubujete ríbezle. Ktoré ďalšie ovocie nechýba na vašom tanieri?

Okrem jabĺk, hrušiek a orechov, obľubujem slivky. Spotreba sliviek je priemerne 2,8 kilogramov ročne (KLIK – späť na FB stránku) na obyvateľa. V tom čísle sú však započítané aj plody použité na výrobu slivovice. Je to naozaj veľmi málo. Slivka má pritom obrovsky význam pre zdravie človeka, a to hneď z viacerých dôvodov. Je lekársky dokázané, že pôsobí výnimočne antistresovo a výborne zlepšuje pamäť. Ľuďom, ktorí sú dlhodobo odkázaní na pobyt na lôžku, prestáva správne pracovať peristatika čriev a často trpia zápchou. Dajte im však slivku, či už sušenú, konzervovanú alebo v podobe slivkového lekváru. Zdravie čriev sa rýchlo obnoví.

Nebudujte iba okrasné záhony. Vytvárajte okrasno-úžitkové záhrady. Okrem estetickej stránky tak získate vlastnú produkciu zdravého ovocia pre celú rodinu.

Z hľadiska obsahu vitamínu C vedie určite drobné ovocie, najmä však čierne ríbezle s obsahom až 120 mg v 100 gramov ovocia. Majú tiež veľký význam pre tehotné ženy. Ríbezľa čierna je vskutku zlatom medzi ovocím. Vysokým obsahom vitamínu C sa môžu pochváliť nielen plody ale aj listy. Tie sú obzvlášť vhodné na prípravu  čajov.

Na udržanie dobrého zdravia výrazne pomáhajú tiež egreše. Záujem o ne však v posledných rokoch výnimočne upadol. Len spomeniem príhodu, ak dovolíte. Nedávno mi volala jedna pani doktorka z Bratislavy, že naše deti nevedia, čo je to egreš. Nečudo. Všetky egrešové plantáže, ktoré na Slovensku kedy boli, sú dávno zlikvidované. Veľkovýroba egrešov prakticky neexistuje, a teda niet čo dávať mestským deťom. Pre domáce pestovanie už neodporúčam staršie odrody, ktoré často trpeli americkou múčnatkou ako Lady Delamare alebo Biely Nádherný. Namiesto nich treba vysadiť nové odolné odrody ako Rixanta, Rokula, Rolonda alebo Pax, ktorej plody sú červenofialové a nemajú tŕne. Egreše sú vo všeobecnosti jedno úžasné ovocie, napriek tomu nemáme ročnú spotrebu na osobu ani dvadsať dekagramov.

Ste povestný tým, že odporúčate konzumáciu aj menej známych druhov drobného ovocia. Ktoré a prečo?

Áno. Snažím sa zoznámiť ľudí aj s takými druhmi, akým je napríklad rakytník. S vysokým obsahom vitamínu C až 1 300 mg v 100 g ďaleko predbieha ríbezľu čiernu. Už dva plody stačia na pokrytie dennej dávky vitamínu C. Rakytník je možné pestovať v podobe kríka alebo stromčeka. Patrí medzi dvojdomé rastliny, a teda vysadený musí byť samček ale aj samička. Samičky sú napríklad odrody Hergo alebo Leikora. Spomedzi samčekov je najznámejší Pollmix. Jedna samčia rastlina dokáže opeliť až sedem samičích. V okolí Nových Zámkov je vysadených 22 hektárov rakytníka a môžete si tam kúpiť nielen plody a výrobky, ale aj samotné sadenice.

Pri všetkom, čo robíte, sú dôležité tri veci. Chcieť, môcť a vložiť do toho srdce. To som učil svojich žiakov a sám sa tým riadim.

Z tých menej známych druhov drobného ovocia, avšak zdraviu mimoriadne prospešných, odporúčam vyskúšať pestovanie plodín ako sú Arónia čiernoplodá, Baza čierna, Drieň, Muchovník, Zemolez kamčatský. Všetko sú to ovocné kríky alebo stromčeky, ktoré nevyžadujú záhradu veľkej rozlohy ani žiadne podporné konštrukcie.

Kto tak ešte neurobil, mal by začať pestovať maliny. Či už odrody rodiace jedenkrát za rok – Rubín alebo také, ktoré rodia prakticky celé leto – Ada a Medea. Obidve boli vyšľachtené v Bojniciach. K malinám neodmysliteľne patria černice. Nepichľavé druhy možno pestovať pri stenách a ich bohatá úroda počas letných prázdnin mnohokrát prekvapí.

Je o vás známe, že nedáte dopustiť na jahody

Pestovanie jahôd som si nechal nakoniec. Ženy a deti ich milujú. Na každú štvorčlennú rodinu je potrebných aspoň 30 sadeníc. Rozoznávame tie jedenkrát rodiace, ako príklad uvádzam chuťovo výbornú Elsantu. Veľkou výhodou je, že jej plody nehnijú. Viackrát ročne rodí napríklad Ostara. Pre veľkých milovníkov jahôd dávam do povedomia odrodu Rujana, ktorá rodí raz mesačne a jej plody sú vo veľkosti lesných jahôd.

Nezabúdajme, doma vypestované ovocie sa nedá porovnať s tým kupovaným. Dokonca môžete smelo veriť predajcovi z vedľajšej obce viac ako ovociu z dovozu. Verte mi, menší pestovatelia nestriekajú svoje stromy dvadsaťkrát počas sezóny, ako je to mnohokrát vidieť pri zahraničnej produkcii zameranej na hlavne na kvantitu.

Text: Alena Kytková
Foto: Jozef Čičmanec