Test: Odhaľte včas začínajúcu parkinsonovú ochorobu

Stuhnutosť svalov, trasenie rúk, zhrbený postoj, pomalosť v pohybe či problémy s rovnováhou môžu poukazovať na rozvíjajúcu sa Parkinsonovú chorobu. Príčina vzniku ochorenia nie je celkom známa. Genetika v tomto prípade však zohráva veľkú úlohu. Trpel ňou známy boxer Muhammad Ali rovnako ako pápež Ján Pavol II. Môže sa týkať aj vás? Otestujte sa!

Parkinsonová choroba je ochorenie nervovej sústavy a je známe viac ako dvesto rokov. Zo štatistík vyplýva, že postihuje o niečo viac mužov ako ženy. Vek, v ktorom je možné najčastejšie pozorovať jej pomalý nástup sa posunul za posledné desaťročia smerom nadol k hranici 55 rokov. Výnimkou však nie sú ani mladší ľudia. Hlavnou príčinou sprievodných znakov býva postupná strata neurologických buniek produkujúcich dopamín – chemickú látku prenášajúcu nervové vzruchy. Práve jemu vďačíme za správnu koordináciu pohybu a svalov.

Všímajte si menej známe príznaky

Sťažené pohyby, zmenšenie písma či pomalá reč, pocit úzkosti, problémy so spánkom alebo prežúvaním a poruchy čuchu sú tiež prvými lastovičkami tohoto ochorenia. Jeho priebeh je u každého človeka veľmi individuálny. Mnohí pacienti nezaznamenávajú pribúdajúcimi rokmi takmer žiadny progres. U iných, naopak, má priebeh ochorenia rýchlejší vývoj. Najčastejšie ju diagnostikuje neurológ ale aj psychiater. Parkinsonová choroba totiž mnohokrát pacienta izoluje od zvyšku sveta.

Neurostimulátor

Okrem medikamentóznej liečby zameranej na nahradenie dopamínu v mozgu napríklad látkou Levodopa, je účinná implantácia malého zariadenia pod kožu v mieste pod kľúčnou kosťou. Pomocou pravidelných elektrických výbojov stimuluje činnosť mozgových centier.  Neurostimulátor je prepojený s mozgom pacienta niekoľkými elektródami. Vďaka takto zohratému mechanizmu sa veľmi úspešne darí pacientovi kontrolovať a ovládať svoje pohyby. Zavedenie elektród sa vykonáva v lokálnej anestézii. Voperovanie samotného neurostimulátora prebieha v plnej narkóze.

Týka sa parkinsonová choroba aj vás alebo vašich blízkych?

Ak na nasledujúce otázky odpoviete „áno“ aspoň trikrát, poraďte sa s lekárom.

• Pozorujete trasenie rúk pri činnostiach ako napríklad jedenie, pitie, písanie? Prejavuje sa tras končatín aj v pokojnom stave?
• Všimli ste si zhoršenú koordináciu pohybu? Strácate obratnosť prstov?
• Tuhnú vám nohy pri chôdzi?
• Chodíte zhrbený?
• Zmenil sa vám hlas či rytmus reči? Hovoríte monotónne?
• Zmenilo sa vaše písmo?
• Unaví vás aj jednoduchá práca? Cítite sa spomalený?
• Je pre vás ťažké postaviť sa zo sedu či vykročiť?

Na ľahkú váhu netreba brať ani prílišnú spavosť, závraty, časté kŕče vo svaloch či tanečnú chôdzu.

Levodopový test

Správne určiť diagnózu nebýva jednoduché. V mnohých prípadoch okrem dôkladnej klinickej prehliadky a posúdenia anamnézy prichádza na pomoc takzvaný levodopový test. Pacientom je zámerne podávaná Levodopa, látka určená na liečbu parkinsonovej choroby. Testom lekár sleduje, či po užití lieku nastalo zlepšenie v zdravotnom stave pacienta. V prípade, že sa eliminujú prejavy ochorenia, možno hovoriť o parkinsonovej chorobe.

Rehabilitácia pomôže

Stav pacienta s diagnostikovanou parkinsonovou chorobou veľmi ovplyvňuje trénovanie koordinácie tela a končatín. Niekedy sa mení doslova na každodenný boj, o to viac potom tešia úspechy pri každom správne zvládnutom pohybe. Stavanie z lega či kociek pomáha kontrolovať ruky rovnako dobre ako hry s loptou.   Pri rehabilitáciách je dôležitá najmä pravidelnosť. Rehabilitačné cvičenia sa tiež sústreďujú na nácvik chôdze a správnu artikuláciu reči.

Text: Alena Kytková
Foto: 123rf.com, Pixabay.com