Užime si pokojné adventné obdobie, prináša radosť, mier a súdržnosť

Počnúc prvou adventnou nedeľou začína najčarovnejšie obdobie roka, a to nielen preto, že sa blížia Vianoce. December bol totiž odjakživa popretkávaný poverami, sviatkami, tradíciami a rozprávkami. Niektoré ľudové zvyky pomaly ustupujú, iné pretrvávajú. Ako trávite obdobie adventu v rodine vy?

Vianoce sa oficiálne oslavujú od ôsmeho storočia, avšak trvalo približne dvesto rokov, kým sa nadobro usadili v našich domácnostiach. Pôvodne vzišli zo starých pohanských zvyklostí našich predkov, ktorí boli podstatne viac zžitý s prírodným rytmom. Posledný mesiac je najtmavším v roku, noc trvá väčšinu dňa, vonku prevláda pokoj a podľa etnológov práve tu niekde pramenia mýty o potrebe chrániť domov aj statok pred čarodejnicami, rovnako, ako vykonávať magické rituály v snahe zabezpečiť si bohatú úrodu, zdravie, šťastie či pre mladé ženy vyvoleného ženícha.

S Vianocami prichádza nádej

S príchodom a rozšírením kresťanstva vo svete však získavali Vianoce a adventné obdobie prevažne náboženský rozmer a od desiateho storočia sú symbolom narodenia Ježiša Krista. Predstavujú sviatky súdržnosti rodiny a nádeje. Krátko pred východom prvej hviezdy na Štedrý deň sa dni začínajú predlžovať a spolu s príchodom Mesiáša znamenajú prísľub života a zrodenia, čo opäť korešponduje s pradávnymi pohanskými zvykmi. Či už sa na Vianočné sviatky pozrieme z cirkevného alebo staroslovanského uhlu, vždy budú mať dobrotivý charakter plný pokory k životu ako takému.

Dievčatá hádajú ženícha

Adventné obdobie sa začína prvou nedeľou pri Ondrejovi a znamená pokoj. Na Slovensku sa traduje, že posledným dňom určeným na zábavu pred symbolickým pôstom, je Katarína. Vynaliezaví a manželstva chtiví mladí si však našli spôsob, ako pokukovať po opačnom pohlaví aj bez zábavy. Napríklad na Luciu si ešte stále chodia ženy odeté v bielom a s pomúčenou tvárou nenápadne obzrieť príbytok vyvoleného. Tiež, pravdepodobne viac pre zábavu, sa snažia zistiť meno budúceho ženícha napísaním trinástich lístkov s rôznymi mužskými menami a každý deň vždy jeden spália. Ten, ktorý zostane, stane sa im vraj mužom.

Sladkosti schované v čižmičke

Svätého Mikuláša netrpezlivo očakávajú najmä deti. Podľa doložených záznamov tento dobrodinec naozaj žil. Najznámejšia legenda o ňom a jeho dobrých skutkoch však hovorí príbeh o tom, ako nešťastný otec troch dcér prišiel o všetky peniaze a nemohol tak pre ne zabezpečiť dostatočné veno. Mladým ženám hrozilo, že sa stanú neviestkami. Údajne ich zachránil práve Mikuláš, keď im pod rúškom noci na okno položil mešec plný peňazí.

Na Štedrý deň gazdiné vstávajú skôr ako kohút zakikiríka

Pokojné obdobie predvianočného času vrcholí Štedrým dňom, za ktorým nasledujú dva vianočné sviatky. Odhliadnuc od vierovyznania, národnosti a kraja, má tento deň v každej rodine veľmi podobný charakter. Ešte stále vstávajú gazdiné skoro ráno, aby stihli napiecť dostatok pečiva a koláčov – symbol sýtosti – pred východom slnka. Riady, ktoré na varenie v tento deň použijú, musia byť čisté a odmastené, pretože až do štedrej večere platí pôst. Úlohou muža bolo už skoro ráno nanosiť vodu a narúbať drevo na nadchádzajúce dni. Počas sviatkov sa nesmela robiť ťažká práca, šiť, ani prať.

Majonézový šalát prišiel z Nemecka

Štedrovečerné menu, ako ho poznáme dnes – vrátane majonézového šalátu a ryby – zavítalo do našich domovov až po druhej svetovej vojne a môžeme ho tak považovať za moderné. Tradičnými však zostávajú polievky, všetky symbolizujúce hojnosť a blahobyt – šošovicová, kapustová, hrachová či hríbová. Večera začína rituálmi symbolizujúcimi predovšetkým zdravie – prípitok v podobe pálenky alebo hriateho. Rovnaký význam má oplátka, ktorá vzišla z hostie, predstavuje telo Ježiša a vždy jednu treba rozlámať na toľko častí, koľko členov rodiny za jedným stolom sedí. Na privolanie zdravia slúži tiež prehltnutie cesnaku s medom.

Zvyky požehnajú rodine

Medzi najvytrvalejšie vianočné tradície a zvyky patrí párny počet prestretých tanierov, či jeden navyše pre pocestného. Na stole nesmie chýbať horiaca sviečka a pod obrus schovávame šupiny z kapra alebo peniaze symbolizujúce bohatstvo v ďalšom roku. Na ochranu rodinného kruhu sa hádžu orechy do rohov miestnosti a súdržnosť zabezpečí reťazou zviazaný stôl. Všetko jedlo musí byť po zotmení nanosené na stole, aby nikto nemusel vstať zo stoličky a odísť. V mnohých rodinách večera začína a konči modlitbou, alebo sa veriaci stretnú v kostole na polnočnej omši.

Traduje sa, že ľudia by k sviatočnému stolu nemali sadať pohnevaní. Nech sú nám vzorom predkovia, ktorí sa snažili akýkoľvek spor urovnať najneskôr pre večerou, aby si so svojím blížnym mohli pripiť v mieri. Voľakedy boli ľudia viac odkázaní jeden na druhého ako je tomu dnes a pokojné Vianoce a pocit solidarity znamenali pre nich istotu, pomoc, bezpečie a budúcnosť.

Text: Alena Kytková
Foto: Pixabay.com