Recyklovanie je dnes už bežnou súčasťou života ekologických domácností. Napriek tomu, že je chvályhodné, nie je to ani zďaleka jediná vec, ktorú môžeme urobiť pre zdravie nášho domova – planéty Zem. Svedčí o tom aj stúpajúci počet morských živočíchov uhynutých v dôsledku nadmerného znečistenia plastovým odpadom či ďalšie ekologické katastrofy, ktorých je napriek všemožným snahám taktiež čoraz viac. Prispieť k čistote životného prostredia pritom môže každý z nás.
Hovorí sa, že každý z nás má zodpovednosť len sám za seba. V prípade znečisťovania životného prostredia sa nás to týka v tom zmysle, že hoci môžeme len sotva obmedziť dopady často trestuhodného konania veľkých korporácií na svet, v ktorom žijeme, vždy dokážeme znížiť aspoň svoju vlastnú „uhlíkovú stopu“.
Koľko igelitových tašiek ste už vyhodili?
Každý – aj ten najmenší – krok k ochrane životného prostredia totiž zaváži. Stačí si napríklad predstaviť, koľko igelitových tašiek z nákupov vyhodí ročne jeden jediný človek a odhad toho, akou mierou zaťažujeme planétu my sami, ihneď naberie reálnejšie rozmery.
Dôležité maličkosti k obojstrannej spokojnosti
Na to, aby sme prispeli svojou troškou k čistote flóry a fauny, si pritom nemusíme hneď na dom inštalovať solárne panely. Stačí začať drobnými krôčikmi, ktoré ozdravia nielen našu planétu, ale aj nás. Ako teda začať?
- Jedným z najväčších znečisťovateľov zo strany domácností sú jednoznačne obaly z potravín. Bohužiaľ, tzv. „bezobalové nakupovanie“ u nás ešte nie je dostatočne rozšírené, no dobrým začiatkom je napríklad odoberanie mlieka z mliečneho automatu do vlastných, opätovne použiteľných fľašiek.
- Vlastné pestovanie aspoň časti ovocia a zeleniny, ktoré skonzumujeme, je výborným príkladom, ako pomôcť sebe aj životnému prostrediu. Keďže jeme veci z vlastnej záhradky, môžeme si byť istí, že potraviny sú kvalitné, „bio“ a mimoriadne zdravé. Ak navyše ich zvyšky skompostujeme, nielenže znížime objem odpadkov, no získame tak aj kvalitné hnojivo na ďalšie pestovanie.
- Do obchodov by sme si mali nosiť vlastné, ideálne textilné, tašky. (Dajú sa kúpiť dokonca na kolieskach alebo vo forme ruksaku, takže nám nemusia zaťažovať ruky.) Plasty, ktoré už máme (ako napr. tašky, poháre alebo fľaše) je vhodné využiť opätovne, než ich vyhodíme do recyklovaného odpadu.
- Investícia do vlastného, mnohokrát použiteľného pohára na kávu – a rovnako do ekologickej fľaše – sa nám mnohokrát vráti. Najmä na vodu by sme nemali počas horúcich dní nikdy zabúdať! Ak si ju nebudeme nosiť so sebou z domu, skôr či neskôr nás smäd donúti kúpiť si ju vonku – a s ňou aj ďalšiu prebytočnú plastovú fľašu.
- Zabúdať netreba ani na zníženie spotreby elektriny (napr. využívaním ekologických žiaroviek či častejšou prípravou večere na prirodzenom ohni spojenom s príjemnou, letnou atmosférou).
- Pre pokročilé „ekodomácnosti“ jestvuje aj mnoho návodov na zníženie uhlíkovej stopy týkajúce sa kúpy a využívania oblečenia. Niektoré značky sú omnoho zdravšie (pre nás aj pre planétu) ako iné. Vo všeobecnosti platí, že oblečenie by sme mali využívať aj celé roky, nie iba sezónne a staršie kúsky je vhodné opraviť, prerobiť, darovať (tie, ktoré zostávajú v dobrom stave) alebo použiť na handry.
- Mimoriadne dôležitým bodom – a navyše dokonalým príkladom správania dobrého ako pre náš organizmus, tak aj pre životné prostredie – je cestovať (namiesto na aute či verejnými dopravnými prostriedkami) na bicykli.
Obmedzenie konzumácie mäsa je veľkým krokom pre prírodu
Možno sa to nezdá, no naša konzumácia či nekonzumácia mäsa nie je iba vecou nášho zdravia alebo duchovného presvedčenia. Odhliadnuc od dopadu často geneticky modifikovaného či antibiotikami poznačeného mäsového výrobku na náš vlastný organizmus, by sme mali prihliadať aj na to, že predtým, než sa mäso dostane do mraziarenských pultov obchodných domov, si prejde cestou ekologického pekla. Stačí sa pozrieť na niekoľko faktov:
- Produkcia 1 kg mäsa vyžaduje spotrebu viac ako 3 kg obilia. To zas potrebuje pre svoj rast neuveriteľných 3100 l vody! Inými slovami, vzdať sa jedného hamburgera znamená ušetriť vodu na 40 spŕch.
- Čo je horšie, kvôli priestoru na chov dobytka a ošípaných sú zas vyrubované obrovské plochy lesov a zastávané polia ornej pôdy.
- Napokon je tu ešte aj problém znečisťovania živočíšnymi výkalmi. Len v USA vyprodukujú zvieratá chované na mäso 130x viac odpadu ako ľudia. Akoby to nestačilo, tieto výkaly neskôr presakujú do pôdy, odkiaľ kontaminujú studne a spôsobujú masový úhyn rýb.
Je zaujímavé (ale nie až tak prekvapujúce), že čo je dobré pre prírodu, je obvykle dobré aj pre nás. Čoskoro nás bude na svete osem miliárd a keby sa aspoň časť z nás rozhodla robiť tieto drobnosti v mene lepšieho zdravia životného prostredia aj samého seba, planéta by bola omnoho krajším miestom pre život.
Text: Martina Píšová
Foto: Pixabay.com, 123rf.com
