Motorizmus za socializmu sa dá rozdeliť na tri fázy. Šesťdesiate roky boli rozmach. Spustenie masovej výroby, radosť z práce aj cestovania. Sedemdesiate roky sú klasické obdobie. Československé cesty brázdilo čoraz viac vozov. Do všetkého sa miešala politika. A osemdesiatky sú vrchol. Automobilový priemysel začal stagnovať. Na staré auta neskazené elektronikou však stále spomíname s nostalgiou.
Vysoký podvozok, váha pod jednu tonu, motor hučiaci ako drvička na kukuricu. K tomu radenie pod volantom. To bol východonemecký Wartburg, konkrétne model 353. Na trhu sa udržal skoro tri desaťročia.
Wartburg 353
Toto auto s 50 konskými silami bolo symbolom odporu východných Nemcov voči západným susedom. Automobilka v Eisenach totiž pred vojnou patrila pod mníchovské BMW. Zbombardovanú fabriku premenovali podľa miestneho hradu. Socialistický človek dostal vo Wartburgovi slušné a moderné auto. Výrobu spustili v roku 1965. Ku koncu osemdesiatych rokov charizma Wartburgu poklesla. Východní Nemci už snívali o kúpe ozajstného ojazdeného BMW.
V Československu boli majitelia Wartburgov hrdí na nezlomnosť svojho vozítka. Vysmievali sa škodovkárom, ktorým sa spod kapoty valila para. Vo verzii Tourist (kombi) bolo vo Wartburgovi miesta ako v obývačke. Auto si statočne poradilo aj so serpentínami nad juhoslovanským morom. Značke nakoniec na začiatku deväťdesiatych rokov zlomili krk nedostatočné inovácie.
Koho sa týkajú zmeny dôchodkového veku od roku 2019?
Trabant 601
Hotový rapkáč na kolesách! Dymiaci vysávač či naštvaný bakelitový drobec – tak volali Trabant 601. Východné Nemecko ich chrlilo v miliónoch. Kvôli nedostatku oceli po vojne sa vyrábal z duroplastu. Ak by býval menej hranatý, plast by sa deformoval. No aspoň mu nehrdzavela karoséria. Údržba bola veľmi jednoduchá.
Majitelia tohto nezmaru boli tí chudobnejší. V časoch keď novučká Škodovka stála 55 tisíc korún, Trabi bol k dispozícii za 30 tisíc. S vypätím všetkých síl vytiahol Trabant len 90 kilometrov za hodinu. Jeho dvojtaktový motor bol zastaraný už v čase jeho návrhu. Ani jeho vlastný konštruktér ho nemal rád. Návrhár limuzín dostal projekt za trest. A predsa tieto zapáchajúce autíčka pre ľudí s nízkym vzrastom vyvolávajú nostalgický sentiment. Na stretnutiach veteránov alebo tuningových podujatiach sa neustále objavuje zvláštna sekta motoristov, ktorí svojich starých Trabíkov prerábajú na tisíc spôsobov. Toto vozítko vyrobili pre ľudí so zmyslom pre humor.
Tatra 603
Elegantný sedan Tatra 603 budil v republike veľký rešpekt. V slávnej reprezentatívnej “Šestotrojke” cestovali väčšinou funkcionári alebo vysokopostavení úradníci. Za chrbtom im potichu hovorili papaláši. Vždy sa pohybovali v sprievode šoféra a sekretárky. Úctyhodný automobil pochádzal z dlhého radu Tatier s aerodynamickým dizajnom. Spomeňme si napríklad na Tatru 87, na ktorej cestovatelia Zikmund a Hanzelka precestovali svet. Šestotrojka bola posledným modelom.
Posedieť si v socialistickej limuzíne bol zážitok. Auto často vystupovalo v domácich, ale aj zahraničných filmoch. Modely 603 sa vyrábali od roku 1955 do 1975. Konštruktéri plány 603-ky vypracovali potajomky, pretože vláda chcela, aby sa v Kopřivnici vyrábali už len nákladné autá. Až Stalinova smrť uvoľnila návrhu cestu. O motore by sa celkovo dala napísať celá kniha. Vzduchom chladená dvaapollitrová V8. V závodnej variante Monopost 607 pracoval so silou 200 konských síl!
Fiat 126p
Na konci sedemdesiatych rokov sa k nám podarilo doviezť iba zopár západných značiek. Taký Fiat 131 stál 120 tisíc korún. Nedostupná cena. Ale mali sme miniatúrny Fiat 126. Vyrábal v Poľsku. Stál iba 45 tisíc korún, lacnejší bol už len Trabant. Poliaci ho dodnes láskyplne nazývajú Malúch (Drobček). Taliani mu hovorili Bambino. Zlé jazyky tvrdili, že čo majiteľ ušetril na cene, to doplatil na pokutách. Autíčko s 18 konskými silami totiž často parkovalo na veľmi zvláštnych miestach.
Hranatejšia Fiatka 126 bola priamym nástupcom legendárnej 500-ky, na ktorej jazdil aj účtovník Fantozzi. V Poľsku sa s pridaným písmenom “p” vyrábala až do roku 2000. Kým v Taliansku sa vyrobilo iba čosi cez milión týchto Fiatiek, v Poľsku to bolo trikrát toľko! A nakoniec sa vyrábali aj v Juhoslávii. Fiat 126 možno nebol navrhnutý pre megalomanov, išlo však o praktické vozidlo. Ak ste strpeli občas nejaký ten žart na adresu svojho autíčka.
Lada
Nesmrteľné nezničiteľné Lady! S láskou ich voláme Žiguli, hoci v ruštine toto slovo znie mierne neslušne. Automobilku VAZ postavila sovietska vláda na zelenej lúke pri rieke Volga pod nizučkým pohorím Žiguli. Lady sú vlastne prerobené talianske Fiaty 124. Oproti pôvodným 124-kám vykonali sovietski inžinieri v priebehu desaťročí až 900 úprav. Auto zmohutnelo.
Komu a koľko prispeje mesto na obed alebo večeru?
Lady sa masovo vyrábali celé sedemdesiate a osemdesiate roky…a montujú sa dodnes. Stále je v nich niečo zo starého hranatého vzhľadu. Auto bolo vnútri veľkoryso priestorné. Nie každý si Ladu mohol dovoliť. Na našom trhu súperili Lady so Škodovkami kvalitatívne aj cenovo. Mali veľa variant. Logicky novšie modely boli drahšie. V roku 1979 stála Lada 1200 58 tisíc korún. Variant 1300 bol za 64 tisíc korún. A 1600-ka stála až 76 tisíc korún.
Moskvič 412
Predvojnové Moskviče vychádzali z technológie amerického Fordu. Po druhej svetovej vojne sa sovietski konštruktéri osamostatnili. Za 50 rokov vychrlili desiatky typov Moskvičov. Najrevolučnejší bol model 412. Hliníkový motor, štvorstupňová prevodovka. No najmä vyšší výkon pri nižšej spotrebe. V Československu boli Moskviče obľúbené najmä pre nízku cenu.
Volga 24
Zato Volga bola iná liga ako lacné Moskviče. Volgy platili za drahé vozidlá. Model 24 prakticky vo všetkom prekonal zastaraný model 21. A stal sa najdlhšie vyrábaným autom v socialistickom bloku. Bolo otázkou prestíže vlastniť ho. Kvôli cene si však Volgu mnohí kúpili, až keď vyšla z módy. Značku ste poznali už zdiaľky vďaka charakteristickej a nápadnej prednej maske. Paradoxne, šlo o obľúbeného pomocníka tajných služieb vo východných štátoch.
Škoda 1000 MB
Trh v Československu ku koncu ovládali Škody 105 a 120. Škoda 110R sa pokladala za luxusný tovar v cene troch ročných výplat. Všetky modely zatieňuje jedna legenda, nenápadná “Embéčka”, Škoda 1000 MB.V roku 1964 mala nahradiť klasickú Octaviu. Embéčka z Mladej Boleslavy bola vôbec prvé masovo vyrábané auto v Československu. Pri montáži sa použili unikátne a moderné postupy. Výsledny produkt zvládol až 120 kilometrov za hodinu pri spotrebe iba okolo ôsmich litrov benzínu!
Vozidlo bolo vylepšované, ale vyrábalo sa iba 5 rokov. Z liniek vzišlo približne pol milióna kusov. Väčina áut v našom článku skončila po morálnom vyčerpaní technológie. To sa Embéčke nikdy nestalo. Nahradili ju rýchlo, ale na cestách ju bolo vídať desaťročia. Ani v deväťdesiatych rokoch ešte nebola raritou. Prototyp vraj testovali na Sibíri. Embéčka mala aj nedostatky. Bez údržby rýchlo hrzdavela (tak prišla na svet prezývka 1000 Malých Bolestí). No v inzerátoch ju nájdete dodnes.
Škoda 1203
Existuje vozidlo, ktoré sa v istom momente stalo synonymom pre dodávku. Škoda 1203. Rozmerovo malý robotník. Váha o niečo prevyšovala tisíc kilogramov. Veľa nadšencov túto Škodovku používalo iba na dopravu osôb. Mohli ste ju prerobiť na karavan. Ako úžitkové vozidlo bola Tisícdvestotrojka nesmrteľná. Bola všade, pri každej práci. Určite si pamätáte na flotilu santiek zostavenú iba z Tisícdvestotrojok.
Od začiatku osemdesiatych rokov sa 1203-ka vyrábala iba na Slovensku – v Trnavských automobilových závodoch. Aj preto dostala označenie Škoda TAZ. Auto sa však prestalo vyvíjať. Jeho výroba skončila až v roku 1999. S týmto vozidlom začínala po revolúcii prvá generácia živnostníkov.
8 najdôležitejších vecí o dôchodkoch
Náš výpočet by mohol byť dlhší. Možno sa pýtate, či sme nezabudli napríklad na rumunský Oltcit, čo bola vlastne prerábka Citroënu Visa s otáznou kvalitou. Alebo pozoruhodné Hadraplány, stany na kolečkách budiace všeobecnú pozornosť. A čo taký Favorit, symbol konca socializmu, ale aj jeho začiatku.
Text: Stanislav Šimo
Foto: Stanislav Šimo
