Starobu nemožno chápať bez kontextu celoživotného cyklu, všetkých prežitých etáp. Spôsob života v detstve, mladosti a v dospelosti významným spôsobom ovplyvňuje jeseň života. Dnešní seniori a seniori na začiatku 20. storočia sa značne líšia, nielen oblečením, ale celkovým životným štýlom, najmä postojom k životu v poproduktívnom veku. Stávajú sa akýmsi symbol múdrosti.
Podľa Platona je múdrosť cnosť spočívajúca v harmónii rozumovej duše. Keď ju človek má, má aj ostatné cnosti. Tiež sa hovorí, že pre múdrosť je podstatná zhoda myslenia a konania. Harmónia rozumu a citu.
Ako vnímajú múdrosť samotní seniori?
Múdrosť, krása a cnosť patria k jeseni života, vyplýva to s rozhovoru s nimi. Väčšina ľudí seniorského veku dáva na prvé miesto vedomosti, skúsenosti, tento pohľad sa zrejme nelíši od pohľadu iných generácií. Hneď na druhé miesto postavili seniori kladný vzťah k ľuďom. Za múdreho človeka považujú človeka slušného, láskavého, čestného, poctivého, spravodlivého, ústretového a priateľského. Múdrosť človeka vidia v tom, že poradia druhým, odovzdajú rady a skúsenosti.
Seniori a spoločnosť
Spoločnosť, jednotlivé skupiny populácie, inštitúcie reflektujú a hodnotia seniorov. A opačne, seniori hodnotia aktuálny stav spoločnosti a jej chovanie voči nim. Niekedy je hodnotenie láskyplné, inokedy kritické až urážlivé, a to na obidvoch stranách. Väčšina ľudí sa zhodne v tom, že dnešná generácia seniorov je značne diferencovaná. Veď nakoniec, rozdiel medzi vekom šesťdesiat rokov a deväťdesiatpäť rokov i viac je značne rozdielny. Skoro ako rozdiel medzi dvadsaťročným človekom a päťdesiatnikom, tých 30 rokov nemožno v žiadnom prípade podceniť ani v jednej, ani v druhej generácii. Napriek všetkému, nemali by sme zabúdať na úctu k veku a k múdrosti, ktorú najstaršia generácia počas rokov získala.
Všetko, čo potrebuje vedieť o vianočnom príspevku
Je mi ľúto, ale pre objektivitu sa musím zmieniť aj o negatívnych limitoch staroby. Nemôžeme zatvárať oči, podceňovať negatívne postoje, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú, ako napríklad výroky: seniori sú finančnou príťažou spoločnosti, nemali by zaberať miesta mladým. Seniori ničomu nerozumejú. Niektorí jedinci zájdu dokonca, tak ďaleko a vyhlásia, že staroba je čakanie na smrť. Tvrdé a nedôstojné!
Staroba je významná etapa života pre každého človeka, ktorému to život doprial. Je jeho zavŕšením a naplnením. Je to obdobie, kedy by mal človek zbierať plody svojej práce, užívať si zaslúžený odpočinok.
Seniori a štát
Je niekoľko oficiálnych definícii štátu. Jednoducho sa dá povedať, že štát je územná inštitúcia a mala by byť neutrálna. Štát by mal pomáhať, nie úplne zabezpečovať, podmienky pre kvalitný život svojich občanov. Je tomu skutočne tak? Aký je vzťah štát a senior? Poskytuje väčšiu starostlivosť seniorom štát alebo rodina? Nedokážem kvalifikovane odpovedať na všetky otázky, čo mi však nebráni v tom, aby som prezentovala svoj názor a možno vyprovokovala diskusiu.
Dôchodok nás má zabezpečiť po odchode z produktívneho života. Ibaže v riadení štátu nastala zásadná zmena. Aj 30 rokov po „zamatovej revolúcii“ sa veľa hovorí a málo koná. Nemyslím tým, že sa to týka iba zákonov dôchodkového zabezpečenia, ale i demografického vývoja a pomoci mladým rodinám. Za 30 rokov tu mala byť ďalšia silná generácia, ktorá by tvorila hodnoty, a tým aj generovala budúce dôchodky generáciám, ktoré prídu po nás, po vás… Veľa sa diskutovalo a diskutuje o II. a III. dôchodkom pilieri. Spomíname si, ako často sa menili a menia podmienky. Pritom istota je v tomto prípade nesmierne dôležitá.
Často sa diskutuje o tom, aký by mal byť podiel starostlivosti o seniorov medzi štátom a rodinou. Rodina však nemôže zabezpečiť všetky potreby seniorov. Napríklad nemôže ovplyvniť kvalitu poskytovania zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Poskytovanie zdravotnej a sociálne starostlivosti sa vyžaduje spravidla súčasne, avšak ich rozhodovanie o poskytovaní sa delí medzi dve ministerstvá. Rodinní príslušní by vedeli povedať, koľko problémov prináša chodiť z jednej inštitúcie do druhej.
Takto sa zmenia dôchodky na prelome rokov
Seniori najčastejšie očakávajú pomoc od svojich detí, žiaľ mnohé z nich dnes žijú v cudzine. Prípadne chodia opatrovať seniorov do Nemecka, Rakúska, Talianska a ich rodičia doma neraz strádajú. Netreba zabúdať ani na bezdetných seniorov. Žiaľ, profesia opatrovateľ(ka) nemá vytvorené adekvátne podmienky ani sociálny status.
Mňa osobne trápi aj dnešný „kult mladosti“. Niekedy mám pocit, že ide až o posadnutosť krásou a mladosťou. Viac by mohli pre seniorov urobiť média. Žiaľ, neraz práve média reprodukujú negatívny pohľad na seniorov. Prepáčte, ale mám pocit, že tu akosi múdrosť absentuje.
A som tam, kde som nechcela byť. Konštatujem, konštatujem, konštatujem… Žiaľ, nemám moc, nemám vplyv. Predsa by sme mohli niečo urobiť. Zomknúť sa a brániť sa negatívnym pohľadom na nás seniorov. Odstraňovať mýty a predsudky týkajúce sa vyššieho veku. Využiť vplyv Jednoty dôchodcov Slovenska, denných klubov, obecných a mestských zastupiteľstiev. Neprichádzať iba s kritikou, ale s návrhmi, čo urobiť pre súčasnú i budúcu generáciu seniorov.
Takto pôjdu do dôchodku ročníky 1958, 1959 a 1960
„Mládež dneška by mala občas uvážiť, že bude starobou zajtrajška,“ Evelyn Waugh.
Text: Anna Čunderlíková
Foto: 123rf.com
