Tieto jedlá sa oplatí si zapamätať

Ľudské telo je perfektne fungujúci mechanizmus. Ak mu dodávame kvalitné „palivo“, pozitívne sa to odrazí na celom jeho chode. Naša úloha je teda jednoduchá. Jesť to, čo nám chutí, čím potešíme mozog, a ak je to zároveň zdravé pre tráviacu sústavu, výhra je dvojnásobná. Pretože práve od jej spokojnosti sa odráža celková kondícia nášho organizmu – okrem iného teda aj nášho mozgu.

Pre mnohých ľudí je jedlo iba nevyhnutnosťou či potešením. Zjedia to, čo majú poruke. Pri troche sebareflexie si potravinu aspoň vychutnajú a o viac sa nestarajú. Chyba. Hovorí sa síce, že čo nám zíde z očí, to zíde aj z mysle, no podceňovať funkciu trávenia a jeho dopad na celé naše telo sa naozaj neoplatí. Zo znalostí o jedle totiž môžeme skutočne profitovať.

To, čo jeme, priamo ovplyvňuje náš mozog

Nemecká lekárka Guilia Endersová vo svojej výbornej knihe Taktne o tráviacom trakte vysvetľuje neuveriteľnú spojitosť medzi tým, čo jeme a tým, ako sa cítime. A nemyslí tým naše pocity v bruchu, ale predovšetkým naše emócie, nálady a celkové psychické rozpoloženie. Výrok „črevá sú zapojené nielen do pocitov súvisiacich s určitými črevnými rozhodnutiami, ale môžu ovplyvňovať aj naše správanie“ demonštruje na experimente s myšami s názvom Plávajúca myš z roku 2011. V rámci výskumu motivácie a depresie vedci umiestnili myšku do plytkého akvária s vodou, pričom tá sa snažila plávať, aby sa dostala na jeho okraj. „Otázka znie: Ako dlho bude myš plávať, aby dosiahla svoj cieľ?,“ vysvetľuje Endersová. „V podstate je to základná životná otázka: Ako veľmi sa budeme snažiť o niečo, o čom si myslíme, že by sme to mali dosiahnuť?“

Žiadny stres, dobrá pamäť a zdravá, optimistická myseľ

Ako to ale celé súvisí s naším tráviacim traktom? Pre tento experiment vedci vymedzili dve skupiny pokusných myší. Jednej z nich povzbudili funkciu čriev. Výsledkom bolo, že táto skupina nielenže plávala dlhšie a s väčším optimizmom, no jej krv tiež obsahovala oveľa menej stresových hormónov v porovnaní s druhou skupinou. Myšky s dobrým trávením navyše vykazovali výrazne lepšie výsledky v testoch pamäti a učenia.

Takzvané „superpotraviny“ nie sú iba reklamným trikom

Toľko k navonok nezmyselnej otázke, akým spôsobom môžu črevá ovplyvňovať našu pamäť. Samozrejme, kým Endersovej experiment hodnotí ako dôležitý faktor súvisiaci s mozgom zdravé trávenie vo všeobecnosti, iné výskumy sa zamerali na konkrétne jedlá, ktoré by sme mali zaradiť do svojho jedálnička, ak túžime po svižnej mysli. Niektoré z nich sme v našich článkoch už viackrát spomínali ako zdroje dôležitých živín a vitamínov – takými sú napríklad avokádo či losos.

Pestré kombinácie osviežia váš deň

Mnohé z potravín označené pomyselnou nálepkou „skvelé na pamäť“ sa pritom dajú krásne pospájať do plnohodnotných chodov, keďže spolu výborne ladia. Takto môžeme vziať napríklad zelenú zeleninu ako je kapusta, špenát, listový kel či brokolica a použiť ich ako prísady do šalátu, do ktorého pridáme slnečnicové semienka a napokon ho zalejeme olivovým alebo tekvicovým olejom (prípadne dressingom obsahujúcim jeden z nich). Skvelým typom na „pamätné“ raňajky by zas bola celozrnná kaša s bobuľovým ovocím ako sú jahody, čučoriedky či mimoriadne zdravé acai berries, ktoré ale zatiaľ nie sú u nás veľmi populárne, a tak ešte nemajú ani ustálený slovenský názov. Osmičku skupín potravín prospešných pre našu myseľ uzatvárajú arašidy a arašidové maslo.

Text: Martina Píšová
Foto: Pixabay.com

Zdroj: ENDERS, Julia. 2015. Taktne o tráviacom trakte. Bratislava: Slovart, 2015. 270 s. ISBN 978-80-556-0956-0