Zo života

Veľká Noc v Dolnej Marikovej – Besnom

Takéto boli zvyky a tradície v odľahlých kútoch Slovenska

Na Veľký piatok ženy a dievky pripravovali kraslice k Veľkonočnému pondelku, kedy mládenci prichádzali do domov s dievkami „po šibákoch“. V tej dobe sliepky, ktoré chovali, znášali vajíčka hnedé.

Na písanie kraslíc mali špeciálny prípravok – “písadlo“. Kúsok vŕbovej paličky rozštiepili v hornej časti. Do toho vložili 2-3 cm dlhú, došikma zrezanú trubičku z tvrdej časti husieho „brka“ (niektoré husie perá mali strednú časť dutú). Pevno popreväzovali konopnými niťami a zakapali živicou. Do kovovej nádobky dali včelí vosk, položili na okraj sporáka a do rozpusteného vosku máčali písadlo a vosk prenášali na vajíčko. Vytvárali jednoduché ornamenty.

Farbilo sa cibuľovými šupkami aj orechovým lístim

Napísané vajíčko vložili do vody s farbou a nechali niekoľko hodín pomaličky variť. Farbivo získavali zo žihľavy, červenej repy, cibuľového alebo orechového lístia. Na druhý deň vajíčka vybrali a nechali usušiť. Potom nad kahancom alebo sviečkou dookola vosk na vajíčkach nahrievali a zotierali mäkkou handričkou. Miesto pod voskom bolo inej farby ako zvyšok kraslice.

Napokon ešte dobre popretierali kožou zo slaniny, aby sa kraslice krásne leskli.

Ako získať štátnu účelovú dotáciu 50 eur na dovolenku?

Čítaj tu

Hlavný chod – jahňacina

Na Veľkú Noc gazdinky piekli buchty a záviny – makové, orechové, lekvárové a tvarohové. V povojnovom období už piekli aj ozdobné pečivo – veľkonočných baránkov. K jedlu kedysi  pripravovali mladé jahniatka alebo kozliatka, s varenými zemiakmi a surovou kyslou kapustou. Z niektorých častí uvarili polievku s hrubými rezancami a koreňovou zeleninou.

Niekde varili aj údené mäso a z vody, v ktorej mäso vyvarili, urobili polievku. Niekde pridali kyslú kapustu a huby, niekde krúpy a cesnak s cibuľou. Údené mäso konzumovali na studeno s chlebom a chrenom.

Ľubka Jenčíková - Ovenka
Z vody, v ktorej sa varilo údené mäso, sa často urobila tradičná veľkonočná polievka

Korbáč a voda z potoka

Mládenci plietli z vŕbového prútia korbáče, aby na Veľkonočný pondelok mali čím dievky vyšibať. Poniektorí starí ľudia tvrdili, že to bolo spodobované tým, ako Ježiš vyháňal korbáčom z chrámu kupcov a oblial ich vodou, ale pravdepodobnejší je to zvyk starých Slovanov o jarnej očiste.

Mládenci prišli do domu, každú ženu aj dievku korbáčom vyšibali po sukniach aj po nohách, čo nebolo vôbec príjemné a vytiahli – doslova vyvliekli – brániace sa dievky na dvor. Tam ich oblievali z plechového hrnčeka alebo na ne vyliali naraz vedro plné vody. Často dievka skončila v potoku.

Mládenci dostali po poháriku pálenky, niečo na zahryznutie a kraslicu. Najkrajšiu dala dievka mládencovi, ktorého nosila v srdci, alebo ktorý sa jej páčil. Tak mu dala najavo svoju náklonnosť.

Koho sa týkajú zmeny dôchodkového veku od roku 2019?

Čítaj tu

Ľudia mali blízko k bohu

Do kostola chodili ľudia podľa vzdialenosti a možnosti od stredy denne. Tí, ktorí mali ďaleko, aspoň od Veľkého piatku až do pondelka.

Za celú redakciu Život seniora prajem krásne Veľkonočné sviatky.

Čo vás trápi? Aké sú najčastejšie otázky o dôchodkoch?

Čítaj tu

Text: Ľubka Jenčíková – Ovenka
Foto: 123rf.com

Značky
Ukázať viac

Súvisiace články

Back to top button