Zo života

Keď neposlúchaš, pôjdeš do služby

Detský rozum dokáže brať život vážne

Občas sa aj ukáznenej Milke dostalo potrestania.

Neviem, ako k tomu došlo, bola som maličká a možno to viem iba z rozprávania. Milka bola fajnová a brídilo sa jej všetko špinavé a poškodené. Jedného dňa mamičku v niečom neposlúchla a tá sa tak nahnevala, že jej kázala hľadať si službu. Milka mala asi päť rokov.

Podľa vzoru rozprávok, ktoré veľmi rada počúvala, si do starého ručníka zabalila krajec chleba, kúsok slaninky a pre istotu aj pekné biele pančuchy a sviatočné topánočky. Samozrejme, biele a bez jedinej odreninky. Asi si myslela, že keď ju vyslobodí princ, potrebuje pekné oblečenie, presne ako v rozprávke. Od malička sa rada pekne obliekala a nezniesla na sebe žiadnu špinku. Mala hnedé pančušky, krídelkovú šatovú zásterku, na krk uviazala šatku a keďže bol podvečer, pre istotu si okolo pása oviazala ručne pletený sveter z ovčej vlny. Ten sveter  nenávidela, lebo nebol jemný a hrýzol, ale zato vhodný pre slúžtičku. Nebolo naporúdzi nikoho, kto by ju ochránil, a tak si batôžtek zavesila na palicu a prevesila cez útle pliecko. Jediná obrovská slza, vypadnutá zo strachom rozšíreného zeleného očka sa rozpila na betónovej dlaždici v chodbe ako hriech, ktorý spáchala neposlušnosťou. Svoju maličkú nechápavú sestričku naposledy pohladila a vybrala sa do sveta.

Ako požiadať o predčasný dôchodok

Čítaj tu

Nikto nevie, prečo – podľa nej – do sveta mala ísť najneschodnejším chodníkom, ktorý viedol do hlbokých hôr. Prešla cez lávku a poprosila „Vlascinu mamu“, aby ju vzala do služby. Bola to susedka odnaproti. Bola prísna, ale láskavá a spravodlivá. Keď jej Milka povedala, že ju vyhnala mamička, zasmiala sa a odmietla ju s tým, že „neposlušné dzeciská ona nechce, aby sa vrátila domov“ a vošla do domu.

 

Ako vždy v podvečer, ľudia schádzali umorení z celodennej driny z políčok ako dlaň, strmých a neprístupných. Aj Babka Lapáčka, ako sme ju volávali, opatrne, s batohom trávy na chrbte, hrabľami a motykou v ruke, ako vodca, kráčala pred svojou čriedou. Krava a kozy poslušne išli za ňou. Nebolo ich treba vodiť na retiazke, boli naučené, ako ísť. Keďže tma pomaly padala na hory, začudovala sa, kam sa Milka vybrala. S trasúcim plačlivým hláskom Milka porozprávala, ako ju mamička vyhnala do sveta, lebo neposlúchla. Aby si ju Babka Lapáčka vzala do služby, aj poslúchne a urobí všetko, čo jej nakáže, ba aj dvor zametie. Dvory, kde bol statok a hydina, sa vtedy nezametali; ľudia nemrhali energiou, lebo na druhý deň by to bolo rovnaké. Keďže my sme udržiavali takpovediac čisto vo dvore, Milke sa protivilo aj vkročiť na miesta, kde mohla stúpiť do pozostatkov, ktoré zanechávala za sebou hlavne hydina. Babka odložila náradie, špinavou zásterou jej poutierala zaslzenú tvár, Milku pohladila po ovenkových vláskoch (boli to žlto-biele, husté brčkavé kadere, ktoré pripomínali zlaté rúno) a vzala za ruku, že si ju vezme za slúžku. Po návrate domov bola už tma. Babka Lapáčka opatrila domácnosť a pod zámienkou, že ide do potoka, prišla k nám. Vyhrešila vtedy už celú ustráchanú mamičku, že kde by Milku hľadala, keby zablúdila. Mamička ma vzala na ruky a prišla pre Milku.

Obidve si vtedy zapamätali, čo nemajú v budúcnosti robiť.

Posledná šanca využiť bonus 100 eur na zubára

Čítaj tu

Text: Ľubka Jenčíková – Ovenka
Foto: Ľubka Jenčíková – Ovenka

Značky
Ukázať viac

Súvisiace články

Back to top button