„Biela zima s nami letí na saniach, my z tej rýchlej jazdy nemávame strach, keď sa tíško zvečerí, pieseň vojde do dverí, všetky očká pohladká bielou krásou,“ zaznieva rok čo rok známa vianočná pesnička z roku 1979, ktorú naspieval slovenský herec Michal Dočolomanský spolu s detským zborom. Nezabudnuteľnou je aj podmanivá „Ľúbim ťa“ (1977) či ústredná skladba z poľského večerníčku pre deti „Macko uško“.
Michal Dočolomanský bol však telom a dušou najmä divadelným a televíznym hercom. Na konte mal stovky predstavení a desiatky filmov a inscenácií. Súkromie si celý život prísne strážil, avšak pred kamerou či na „doskách“ žil z celej svojej hereckej duše pre divákov, pre publikum. Rok pred smrťou (2008) mu prezident Slovenskej republiky udelil významné ocenenie „Rád Ľudovíta Štúra I. triedy“ za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska a šírenie dobrého mena v zahraničí. V roku 1982 získal titul „zaslúžilý umelec“.
Kolovala v ňom rumunská krv, hovoril plynulo poľsky aj česky
Dočolomanský sa narodil počas druhej svetovej vojny – v roku 1942 – vo vtedajšej malej slovenskej obci s názvom Niezdica, ktorej územie po vojne pripadlo Poľsku. Pochádzal z desiatich detí a jeho korene siahajú až do Rumunska. Otec Rudolf pôsobil počas vojnového obdobia v Sedmohradsku – v komunite Slovákov – ako učiteľ, keď mu učarovala o šestnásť rokov mladšia čiernovlasá Florianna, s ktorou sa v krátkom čase oženil a usadili sa spolu, aj s malým Michalom, na Spiši. Po skončení vojny sa však presťahovali späť na Slovensko. Kvôli otcovej práci zmenili bydlisko ešte niekoľkokrát, až kým sa definitívne nerozhodli žiť v Galante, na južnom Slovensku. Michal mal len dvanásť rokov, keď rodina o otca prišla. Jeho matka sa napokon aj s deťmi presťahovala do Svätého Jura pri Bratislave.
Láska k herectvu zvíťazila
Budúci herec sa rozhodol vyučiť za automechanika, napriek zjavnému dramatickému talentu, ktorý sa u neho prejavoval od útleho veku. Mnohokrát spomenul, že tak urobil najmä kvôli svojej mame a deviatim súrodencom. Cítil zodpovednosť a matku nekonečne miloval. Po skončení školy túto profesiu vykonával viac ako jeden rok. Volanie srdca však bolo silnejšie. Lásku k herectvu mu od narodenia vštepoval predovšetkým otec, ktorý v tom čase viedol ochotnícke divadlo. Mama talent svojho syna po smrti otca z celého srdca podporovala. A tak vyučený automechanik vyštudoval v roku 1954 Vysokú školu muzických umení v Bratislave. Ako mnohým popredným slovenským hercom sa aj jemu stala na dlhý čas domovom činohra v Slovenskom národnom divadle v hlavnom meste.
Slovensko našlo svojho Jánošíka
Poľská kultúra či jazyk sprevádzali Michala Dočolomanského od narodenia a nebolo tomu inak ani v dospelosti. Osud mu poslal do cesty ponuku hlavnej postavy v muzikáli na motívy textov poľského básnika Ernesta Brylla – Na skle maľované (Na szkle malowane) – rolu Jánošíka. Predstavenie, pod vedením režiséra Jozefa Zachara, zožalo hneď v prvom roku neuveriteľný úspech. Dovedna bolo súčasťou SND bez mála tridsať rokov a s potleskom herci odohrali celkovo 648 predstavení. Obdiv si, okrem nezabudnuteľného hereckého výkonu, zaslúžila aj Dočolomanského kondícia. Ani rokmi nestrácal formu napriek tomu, že herecká úloha Jánošíka bola fyzicky značne náročná. Z tohto obdobia pochádza jedna z jeho najznámejších piesni – Lipová lyžka.
Vášnivý muž z televíznych obrazoviek
Srdcia mnohých žien si Michal získaval nielen rolami urastených fešákov a zbojníkov. Ľúbostné drámy, do ktorých bol často obsadzovaný a zapletený, nekompromisne oslovovali najmä ženské publikum. Michal bol jednoducho považovaný za jedného z najpohľadnejších chlapčenských či pánskych hercov svojej doby. Obľúbeným bol však aj vďaka svojmu vystupovaniu či správaniu. Bez čarovných slovíčok ako „prosím“ a „ďakujem“ takmer nezačínal a nekončil vetu. Spomínate si na filmy a inscenácie, v ktorých právom zahviezdil tento dokonalý „džentlmen“? Pomôžeme vám: Tri gaštanové kone (1966), Adéla ještě nevečeřela (1977), Tisícročná včela (1983), Právo na minulosť (1989) či Perníková věž (2002) a mnoho iných.
Michal Dočolomanský bol väčšinu života ženatý s jedinou ženou. S manželkou Martou vychovali dve deti. V poslednej tretine života sa rozviedol, ale priateľstvo a láska zostali medzi bývalými manželmi až do konca. Zomrel v roku 2008 vo veku 66 rokov na zhubné ochorenie pľúc. Pred smrťou požiadal svoje sestry, aby jeho popol rozsypali v rodisku.
Kto si pamätá film Sladké starosti? Prečítajte si náš článok o Emilovi Horváthovi a dozviete sa, čo ste netušili
Prejsť na článok Ako pripraviť vianočné oblátky
Text: Alena Kytková
Foto: Čsfd.cz
