Zo života

Vďačnosť, posolstvo pre mladších i starších

Prejav vďačnosti je uznaním, pochvalou i ocenením zároveň

V spomienkach z detstva sa občas vraciame k tomu, ako sme boli „cepovaní“ k slušnosti. Učili sme sa rozlišovať medzi dobrom a zlom. Popri tom sme si museli postupne osvojovať nielen úctivé spôsoby, ale aj prejavy vďačnosti, spolu s čarovnými slovíčkami – prosím, nech sa páči, ďakujem a podobne. Napriek tomu (vychádzajúc z vlastných skúseností), zdá sa, že ani slušnosť, ani vďačnosť v bežnom živote nedokáže praktizovať každý. Je to dozaista podmienené spomínanou výchovou, silou charakteru, taktiež pocitmi spokojnosti, šťastia, prípadne pozitívnym myslením.

Vďačnosť má svoje opodstatnenie. Pojem vďačnosť je odvodený z latinského gratia, čo v preklade znamená dar, milosť, vďaku. Pri definovaní podstaty, existuje medzi slovíčkom „ďakujem“ a prejavom vďačnosti, rozdiel. V prvom prípade sa jedná o zdvorilostnú frázu. Pri samotnej vďačnosti ide o spôsob vyjadrenia vďaky, umocnený verbalizovaným prejavom a gestami. Úsmevom, dotykom alebo objatím sa dobrý pocit na oboch stranách určite znásobí. Existujú vedecké štúdie (podrobnejšie: health.harvard.edu), keď vďační ľudia sú optimistickejší, šťastnejší a relatívne zdravší a zároveň sa im týmto spôsobom naskytá možnosť skvalitniť vzťahy.

Okrádanie seniorov: Neverte pochybným obchodníkom

Čítaj tu

Prečo a začo byť vďačný?

Predovšetkým preto, že vďačnosť súvisí s dobrom, so vznešenosťou i s pozitívnym prístupom k životu. Bez ohľadu na to, či je človek mladý alebo starší, veriaci alebo ateista, cení sa snaha prejaviť vďačnosť. A to nielen za niečo ohromujúce, ale aj za také každodenné „samozrejmosti“, ako je schopnosť prebudiť sa a vstať ráno z postele, ako sa hovorí, pravou nohou. Za úžasných ľudí, ktorých máme pri sebe. Za možnosť začať nový deň s rozvoniavajúcou kávičkou. Za možnosť striedať prácu s odpočinkom. Za slniečko, či tieň rozkvitnutých alebo sfarbených stromov. Za voňavé a chutné jedlo. Za možnosť, mať sa kam vrátiť a cítiť sa bezpečne v prostredí svojho domova.

Vďační ľudia sú optimistickejší, šťastnejší a relatívne zdravší a zároveň sa im naskytá možnosť skvalitnenia vzťahov.

Vďačnosť ako posolstvo i motivácia

Uponáhľaným životom a každodenným stresom sa ľahko ocitneme v pasci chaosu. Je len otázkou času a tento nepriaznivý stav sa odrazí na našom vnímaní, myslení a konaní. Premôže nás únava a vtedy máme tendenciu reagovať spravidla negatívne. Jednoznačne však strácame. Pozornosť upriamujeme na nepodstatné záležitosti. Chybu robíme, ak sa s niekým začneme porovnávať. Ešte väčším prešľapom je, ak bažíme po pôžitkoch iných. A popravde, uniká nám podstata, na ktorej v živote skutočne záleží. G. Bernstein (Zázraky na počkání, 2015) ponúka spôsob, ako sa „skľudniť“. Odporúča sa nájsť si minútu, zastaviť sa a odpočinúť si s vyjadrením vďaky za to, čo máme. Pripomienkou môže byť obrázok s milovanou osobou, z prostredia domova, so zážitkom z dovolenky a podobne. Majme ho uložený kdekoľvek, v peňaženke, v mobile, na pracovnom stole, len ho majme vždy pri sebe.

Seniori nemusia odovzdávať dôchodok domovu dôchodcov

Čítaj tu

V súvislosti s mravnými hodnotami a princípmi života sa priam žiada, aby slušnosť i vďačnosť boli štandardami. Slušnosť káže poďakovať sa. Prejav vďačnosti je uznaním, pochvalou i ocenením. A tie kohokoľvek z nás  nepochybne potešia a motivujú …

Text: Marika Tomová
Foto: 123rf.com

Značky
Ukázať viac

Súvisiace články

Back to top button