Výtvarníčka Jolka Vajová si v zrelom veku splnila svoj sen
Prečo je maľovanie dôležité pre život?
Spolužiačka zo strednej školy, sestrička, výtvarníčka – Jolka Vajová. Možno práve vás bude inšpirovať svojim postojom k životu a k voľnočasovým aktivitám, ktorým sa venuje po odchode z aktívneho života. Splnila si sen.
Žijeme veľmi rýchlu dobu. Takmer každé obdobie má, okrem krásnych či radostných chvíľ aj také, kedy sa pretekáme s časom a musíme odolávať stresu. Maľovanie má hneď niekoľko plusov. Prináša pokoj, pohodu, podporuje estetické cítenie a jemnú motoriku. Významne ovplyvňuje výtvarníka, jeho „odstrihnutie sa“ od vonkajšieho sveta, hoci iba na malú chvíľu. Nehovoriť, maľovať a pozitívne myslieť.
Zoznámte sa prosím!
Jolka, milá, skromná a veselá baba, taká, akú si ju pamätám zo strednej školy. Vôbec sa nezmenila. Stretli sme sa na výstave jej obrazov v Dome kultúry A. Sládkoviča v Detve. Priznám sa, bolo to so značným odstupom rokov, dokonca i desiatok rokov. Prerušili sme mlčanie a rozhovorili sa o jej zaujímavej aktivite – maľovaní. Hrdo sa hlási k svojmu rodnému kraju, čo sa dá odčítať aj z jej obrazov. Sú to silne emočné kompozície. Detvianske kríže, Melichová skala, Vodopád Bystrô z Hriňovských lazov, úžasné záhradné i lúčne kvety spod Poľany. Snažila som sa dozvedieť čo najviac, a tak vznikol i tento rozhovor. Verím, že mi čitateľ odpustí tykanie, v opačnom prípade by som sa musela veľmi pretvarovať.
Jolka, prezraď nám viac o svojej tvorbe
Vzťah k maľovaniu som mala od útleho detstva. Do Detvy prichádzal akademický maliar, pán Marko, ktorý predával svoje obrazy v nedeľu pred kostolom. Obrazy, ktoré mu ostali, si nechal u mojich rodičov zasa na predaj. Raz videl moje obrázky a povedal mojim rodičom, že mám talent, nech ma dajú študovať na umeleckú školu. Moji rodičia, najmä matka, sa rozhodli, že pôjdem na zdravotnícku školu. Neľutujem, našla som sa i tam. Byť zdravotnou sestrou nie je povolanie, je to poslanie.
Pocit osamelosti môže doľahnúť na kohokoľvek z nás
Povedz nám viac, kedy si sa dostala k maľovaniu a s akými motívmi a technikami najradšej pracuješ?
Absolvovala som Univerzitu tretieho veku na UMB v Banskej Bystrici, odbor kresba, maľba. Maľovala som vždy, ak mi zvýšil čas na koníčky. Musela som sa venovať rodine deťom, zamestnaniu, záhrade. Inšpiruje ma vlastná záhrada, príroda. Zhmotňujem svoje pocity z kraja pod Poľanou – z Detvy, Hriňovej, z Látok a z Vígľaša. Prenášam ich na plátno a potom robím výstavy.
Jolka, prezraď, ako a kde vznikajú takéto nádherné obrazy?
Moje obraz vznikajú postupne, mám o nich určitú predstavu, idem do prírody, rozložím stojan, farby a potom to prenášam na plátno. Nedá sa to naraz .Odfotím si a dokončím doma. Maľujem vonku v plenéri, ale aj vo svojom ateliéri v dome. Mám veľa priateľov rovnakého myslenia a vďaka vymoženostiam ako Facebook či Viber, sme stále v kontakte. Posielame si fotky, čo sme namaľovali, kde sú výstavy a niekedy sa nasmejeme na nezdarených výtvoroch. Každá kritika je dobrá, tá nás posúva dopredu. Je to výborná skupina ľudí, priatelia s rovnakým záujmom.
Verila si, že sa sen o maľovaní naplní?
Určite áno, inak by sa sen nezmenil na realitu. Nebol to iba sen, podnikla som nesmierne veľa krokov, kým som namaľovala prvý obraz na výstavu a kým si môj prvý obraz našiel majiteľa.
Možno si niekto povie, krásny koníček…
Iste, je to veľká záľuba, ktorá vyžaduje i veľa času a nemalé finančné náklady. Plátno, farby,…. Ibaže, toto všetko vyváži dobrý pocit z výstavy, ktorá sa ľuďom páči. Poteší ma, ak si obraz z výstavy odnesú.
Takto od januára porastú dôchodky
Výstava v DK A. Sládkoviča v Detve trvá do 15. decembra t.r. Pripravuješ niečo pre budúci rok?
Ťažko odpovedať. Neviem. Veľmi by som chcela. Ja žijem s dňom a ako zdravotný stav dovolí. Vždy to riešim rýchlo. Tento rok som nič neplánovala a stále mi niečo príde do cesty. Na jar som bola s priateľkami maľovať na Raticovom vrchu v Hriňovej, potom v Banskej Bystrici na námestí FUBABY, v septembri sme maľovali Banskú Štiavnicu cez Salamander, potom som mala výstavu v Detve v ARTteske, teraz v DK A. Sládkoviča v Detve. Viackrát som mala výstavy vo Zvolene v Okresnom osvetovom stredisku, v Banskej Bystrici – Múzeum SNP, na Mestskom úrade vo Zvolene, na Bratislavskom hrade. Veľmi rada chodím na plenér s maliarmi z Detvianskej Umeleckej Kolónie, ktorá už má dlhodobú tradíciu s medzinárodnou účasťou v Ruska, na Ukrajine, v Srbskej Kovačici, navzájom si radíme. Je nám fajn. Takéto aktivity ma dobíjajú energiou a vrelo odporúčam seniorom, mať nejakého koníčka, aktivitu a mať z toho radosť.
Poteším sa, ak vás tento rozhovor zaujal, ak ste získali inšpiráciu, ako si splniť sen. Či chuť zoznámiť sa s tvorbou Jolky Vajovej.
Takto pôjdu do dôchodku ročníky 1958, 1959 a 1960
Určite mi dáte za pravdu, že: „Maľovanie je poézia, ktorá je videná, ale nepočutá a poézia je maliarstvo, ktoré je počuté, ale nevidené.“ (Leonardo da Vinci)
Text: Anna Čunderlíková
Foto: Jolka Vajová
