Zo života

Za našich čias to bolo takto

Generačné bariéry začínajú byť čoraz citeľnejšie

Všetci to poznáme: Kráčame po ulici, keď nás zrazu kdesi v diaľke upúta čudesný rámus, ktorý sa len s privretím oboch očí dá nazvať hudbou. Jeho zdroj sa objaví až po niekoľkých desiatkach sekúnd – je ním skupinka tínedžerov, ktorá so sebou nesie mobil či reproduktor a očividne považuje za normálne nútiť všetkých naokolo „vychutnávať si“ šťavnatý slovník vulgárnych slovenských interpretov. Sami pre seba nad celou scénkou pokrútime hlavou. Za našich čias totiž bolo všetko inak. Alebo nie?

Každá ľudská generácia má svoje špecifiká, a snáď by sa dalo povedať, že aj svoje „pre a proti“, no jedno platí pre všetky: Každá si myslí, že je inteligentnejšia než tá predošlá a múdrejšia než tá nasledujúca. Povedal to svojho času britský spisovateľ George Orwell a na jeho výroku je rozhodne veľký kus pravdy. Ohŕňame nosmi nad maniermi starších a výstrelkami mladších a spomínajúc na „staré dobré časy, kedy bolo všetko inak“ sme si priam istí, že dnešná doba je prinajmenšom pohnutá. Jedno je ale isté – bez ohľadu na to, v ktorom roku sme sa narodili, v tejto ére žijeme všetci spoločne. A tak ju aj spoločne pomáhame utvárať.

Valentínska súťaž so Životom seniora

Čítaj tu

Jeden svet, sedem generácií

Môže to znieť neuveriteľne, ale v súčasnom 21. storočí sa stretá až sedem generácií: Generácia 2. svetovej vojny, tzv. Tichá generácia (predstavujúca ľudí narodených v medzivojnových a vojnových rokoch), Povojnová generácia, Generácia X (u nás známa aj ako Husákove deti), Generácia Y (alebo tiež „Mileniáli“ – mladí dospelí narodení do roku 2000), Generácia Z a napokon dnešné deti do 10 rokov, ktoré si dosiaľ ako pokolenie nevyslúžili žiadne pomenovanie. Najsilnejšie zastúpenie majú predposledné štyri, pričom sa od seba už ani nemôžu viac líšiť. To, akým spôsobom zmýšľajú a reagujú totiž určoval extrémne rýchlo meniaci sa svet v čase ich dospievania, ktorý človeka ovplyvňuje zo všetkého najviac.

Deti povojnovej populačnej explózie vstupujú do dôchodkového veku

Predstavitelia Povojnovej generácie narodení v čase prosperity (najmä v USA) a radosti z novonadobudnutého mieru  majú dnes 55-73 rokov, vstupujú teda do dôchodkového veku – a práve to je podľa ekonómov veľkým problémom. To, čo nasledovalo po 2. svetovej vojne sa totiž dá nazvať aj populačnou explóziou a predpoklad, že tak obrovské množstvo ľudí zrazu prejde z produktivity do odpočinku, zároveň predpovedá veľkú záťaž pre systém krajiny. (Odpoveď na ňu sa už dnes prejavuje vo forme neustáleho zvyšovania dôchodkového veku a zmien v starobnom sporení.)

generácie
Pochopenie rozdielov spojí všetky generácie

Celkom odlišné dospievanie jedného jediného pokolenia

Pokolenie ľudí narodených v rokoch 1946-1964 definovali najmä nové možnosti a prehodnocovanie tradičných hodnôt. V porovnaní s predchádzajúcou generáciou boli títo jedinci bohatší, aktívnejší a fyzicky zdatnejší, čo súvisí s faktom, že vyrastali – ako sa hovorí – v lepších časoch. Hoci teda malo trvať ešte približne 30-40 rokov, kým sa na Slovensko dostal vtedajší americký trend mať neobmedzený prístup k akýmkoľvek potravinám a veciam, pre Povojnovú generáciu celkovo platí, že ani zďaleka nemusela riešiť problémy svojich predkov. Boje skončili a svet sa otváral novým možnostiam a radovánkam.

Nedostatok vitamínu D vás môže pripútať k posteli

Čítaj tu

Všetko má však svoje pre a proti. Kým v Amerike táto generácia svojím neúmerným životným štýlom spustila domino efekt konzumnej vlny, ktorá prerástla do neuveriteľných rozmerov, v bývalom Československu mal tento toxický trend ešte pár rokov počkať. Zatiaľ čo teda liberálne deti kvetov riešili sexuálnu slobodu, umelé prerušenie tehotenstva, práva žien a protesty proti Studenej a Vietnamskej vojne, v našich končinách si ľudia žili vlastným životom – ohraničení svojským komunistickým režimom riešili celkom iné problémy, než ich rovesníci za veľkou mlákou.

Posledná generácia s čistým detstvom a neobmedzenými možnosťami

Generácia X nie je iba názov slávneho románu Douglasa Couplanda, ale tiež pomenovanie náležiace ľuďom narodeným v 60. a 70. rokoch. Takzvané Husákove deti boli posledným pokolením, ktorého sa v mladosti nedotkli technologické zmeny až do takej miery, v akej ich pociťujeme dnes. Do veľkej miery ich ovplyvňovala politická situácia, vďaka čomu boli spočiatku považovaní za lenivú a večne nespokojnú generáciu, no pritom boli priam predurčení na to, aby z nich vyrástli spokojní dospelí jedinci, ktorí vďaka Nežnej revolúcii zažili časy nebývalej slobody.

8 najdôležitejších vecí o dôchodkoch

Čítaj tu

Poznačil ich trend podnikania a súkromného vlastníctva, pričom sa tiež považovali za poslednú generáciu, ktorej sa ešte nedotkli problémy spustené tou predošlou – mohli si teda výhodne stavať domy a budovať si hniezda, pracovať, realizovať sa a zabávať. Deti, ktoré však vzišli z týchto zväzkov, čakalo zas celkom iné detstvo a ako sa čoraz viac ukazuje, aj celkom iné životy.

Text: Martina Píšová
Foto: Pixabay.com

Značky
Ukázať viac

Súvisiace články

Back to top button