Kríza nastavuje zrkadlo bez rozdielu veku
Spúšťačom môže byť šokujúce zistenie, ale i zdravotný problém
Niet človeka, ktorý by sa vo svojom živote neocitol v komplikovanej životnej situácii pre nadmerný stres, informačné šumy, nepravdivé chýry, stratu partnera, zamestnania, skratové správanie. Dôsledkom bývajú životné krízy.
Vo všeobecnosti, kríza začína okamihom naznačujúcim odchýlku od normálneho stavu. Je výpoveďou o nepriaznivom dianí, samozrejme s dopadom na život. Môže človeka zmobilizovať, zbedačiť, dokonca zničiť. Býva interpretovaná ako dohra po negatívnej udalosti, vzťahového alebo iného charakteru (zdravotný, prírodný, ekonomický, právny). Podľa toho sa vymedzuje jej obsah, rozsah a prejavy. Podstatná ani tak nie je samotná kríza, ale schopnosť ju zvládnuť (pripravenosť, mentálna výbava, prostredie).
Spúšťačov môže byť viacero
Rôznorodosť životných kríz vyplýva z trendov i nepredvídaných okolností. Pomerne častým spúšťačom je pochybenie, šokujúce zistenie, strata (partnera, práce), zdravotný problém, finančné obmedzenie, odchod detí z domova, ale aj odchod do dôchodku. V každom prípade, je to záťaž. Spôsobuje spektrum problémov a starostí. Vyvoláva pochybnosti, hnev, nedôveru. Pretrvávajúcim napätím, nepriateľským naladením i stratou času a energie je ohrozená kvalita života.
Vďačnosť, posolstvo pre mladších i starších
Životná kríza sa nevzťahuje iba na vyšší vek. Poznáme krízu stredného veku, sprevádzanú zmenou správania. Fáza života, v ktorej sa bijú emócie, nálady, túžby so samotným procesom starnutia. Človek si zrazu uvedomuje svoj vek. Sebareflexívne sa zamýšľa nad doterajším životom a prehodnocuje. Tento silný motivačný prvok skôr či neskôr vyvolá určitú reakciu. Pobúrenie, ľútosť, paniku, podráždenie. U koho ako. Stáva sa bežne, že tento vek vyprovokuje nádych mladistvosti. A tu už začína boj, so sebou samým, s najbližšími i so svojím okolím. To, či a ako ho dotyčný, prípadne aj s rodinou ustoja, ukáže čas.
Kríza postihuje staršie i mladšie ročníky
Iba pre zaujímavosť, uponáhľanosť a náročnosť doby nastavuje pasce i mladšiemu veku. Obavy vyvoláva tzv. „kríza mladého veku„. Vzťahuje sa na vek približne od 25-35 rokov. U mladých, po zaradení sa do reálneho sveta, silnie pocit dospelosti. V ňom je model života nastavený na pôžičky, dlhodobý hypotekárny úver. Prichádza sklamanie zo vzťahu, neistota v zamestnaní, nedostatočné platové ohodnotenie, strach z nezamestnanosti, neschopnosť sa osamostatniť. To, čo sa predtým zdalo zmyselné, zrazu nie je. Do tohto vnútorného rozpoloženia a chaosu je (ne)priamo podsúvaný ideálny život, so životným štýlom v zmysle „carpe diem“ (užívať život). V médiách bežia nepretržite marketingovo zvládnuté, rafinované reklamy o luxusnom živote. Dominujú peniaze, alkohol, cigarety, cigary, jachty, súkromné lietadlá. Z bilbordov sa na každom kroku usmieva atraktívny mladý pár, pripíjajúci si šampanským, v pozadí s limuzínou a reklamným posolstvom typu „keď život chutí“. Je to absolútne vzdialené životu bežného pracujúceho človeka. Ten si z mesačného príjmu na Slovensku môže dovoliť tak akurát vyrovnať svoje hypotekárne a iné záväzky. Niet divu, že sa dostaví nespokojnosť, emočné otrasy, „depka“.
Starnúť sa dá aj do krásy. Čo na to naši seniori?
Čo s tým? Starší nemajú čo stratiť. Vedia zaobchádzať aj s tým málom v podobe biedneho dôchodku. Jedinou ich túžbou je aktívne fungovať v relatívnom zdraví. U väčšiny mladých sa dá predpokladať, že zosilnie túžba po zmene. Do úvahy prichádza vycestovanie do zahraničia. Ale najdôležitejšia je vidina akejsi prestavby doterajšieho života. Oplatí sa, v prvom rade, prehodnotenie skutočných hodnôt.
Strach sa nás dokáže zmocniť aj v zrelom veku. Preč s ním
Text: Marika Tomová
Foto: Freepik.com
