herciZo života

Ladislav Chudík (†): Kľukaté cestičky života jedného umelca

95 rokov dnes už oslavuje v hereckom nebi

S ťažkými chorobami bojoval celý svoj život. Keď ho v máji 2015 ťažký zápal pľúc pripútal na lôžko, bol už zmierený so svojím osudom. Ešte oslávil 91. narodeniny, potom sa už len obklopil najbližšími a v duchu poďakoval za neuveriteľné roky, ktoré mu boli dopriate. Dňa 29. júna 2015 sa za ním divadelná opona zavrela navždy. Umelecký odkaz Maestra Chudíka bude však živý večne.

“Chodievali sme na Hájny Grúň. Robiť na úzke políčka na strmine. Pamätám sa, ako mi potom chutil chlieb s maslom a medom a voda zo studničky pod lipou. A ako som sa kochal pohľadom na panorámu Nízkych Tatier a Hron. Hájny Grúň sa pre mňa stal symbolom túžby vyjsť z doliny na kopec a rozhliadnuť sa. To je niečo, čo si nesiete po celý život so sebou a nikto vám to nemôže vziať,“ zaspomínal si svojho času legendárny herec Ladislav Chudík na svoj rodný kraj. Práve tam, v malej obci Hronec pri Banskej Bystrici, sa začal písať jeho príbeh.

Poradíme, ako si vybaviť kúpele

Čítaj tu

Veľký herec s deravou pamäťou

Cestička k umeniu sa mu začala zjavovať už počas detstva. Mama mu zvykla spievať, sčítaný otec ho zas učil recitovať básničky. Jeho prvou bol Valibuk od Sama Chalupku. Literárna tvorba akoby predznamenala jeho budúcnosť. V štrnástich rokoch si začal písať denníky, ktoré sú dodnes úžasným svedectvom kľukatých cestičiek umelcovho života. Zážitkami a spomienkami zaplnil desiatky zošitov. (Neskôr poslúžili ako zdroj k jeho životopisnej knihe s názvom Ladislav Chudík.) Zvyk písať si zachoval až do vysokého veku, kedy mu podľa jeho slov slúžil aj ako tréning pamäte. „Moja pamäť je dosť deravá,“ vyjadril sa kedysi, pričom nezabudol dodať, že bolo vlastne odvahou stať sa s takýmto nedostatkom hercom.

Ladislav Chudík ako primár Sova v televíznom seriáli Nemocnica na okraji mesta

Nástup, kým kohút nezaspieva na okraji mesta

To, čo začalo Hviezdoslavovým samovzdelávacím krúžkom a ochotníckym divadlom, neskôr prerástlo do veľkej umeleckej kariéry. Vo vojnovom roku 1944 nastúpil Ladislav Chudík do SND, v ktorom potom pôsobil celý svoj život. Už počas prvých troch rokov v ňom stihol stvárniť viac ako 20 postáv. Jeho talent sa v 60.-tych rokoch začal pretavovať aj do filmových postáv. Vďaka tomu si ho môžeme prostredníctvom strieborného plátna vychutnať ešte aj dnes. Kapitán Dabač či seriálový doktor Sova v jeho podaní rezonujú v mysliach viacerých generácií.

Takto si vybavíte príspevok 100 eur na opravu zubov

Čítaj tu

Pred slávnym Hollywoodom uprednostnil domov

Zlomový bod v živote Ladislava Chudíka prišiel spolu s ruskými tankami: „Na piaty deň po vstupe spojeneckých vojsk, teda 26. augusta 1968, sme odišli. Bol to môj prejav protestu proti okupácii Československa.“ Jeho pôsobiskom sa tak chtiac či nechtiac stalo načas susedné Rakúsko. V tom čase dostal aj ponuku účinkovať v Hollywoode, no tú rázne odmietol. Veľmi dobre si uvedomoval, že by ho to nadobro odstrihlo od milovanej vlasti. Po návrate na Slovensko v 70. rokoch hral nielen v mnohých ďalších filmoch a divadelných predstaveniach, no tiež sa venoval televíznej a rozhlasovej tvorbe. Pamätnými sa stali najmä populárne Bratislavské pondelky a Nedeľné chvíľky poézie. Archívy slovenskej televízie dodnes skrývajú viac ako 600 záznamov, na ktorých tvorbe sa Maestro podieľal.

Úspech na doskách, sklamanie v politike

Ladislav Chudík patril podobne ako Štefan Kvietik či Milan Kňažko k tým hercom, ktorých zlákala politika. Hneď po revolúcii v roku 1989 sa stal ministrom kultúry, avšak tento post opustil po štyroch mesiacoch. Radšej uprednostnil katedru VŠMU v Bratislave, pričom sa netajil tým, že rozhodnutie vstúpiť do politických vôd oľutoval. Vrátil sa, samozrejme, aj na javisko. Od pôsobenia na tom ho neodtrhli ani operácie a choroby: „Ak je vôľa, katapultuje to človeka z postele, aj z nedostatkov vo vlastnom tele. Vystriete sa a idete. Chrbtová kosť môjho života, čo sa týka hereckej dráhy, to je slalom okolo mojich chorôb, operácií, ťažkostí“.

Koho sa týkajú zmeny dôchodkového veku od roku 2019?

Čítaj tu

Dve lásky jeho života

Docent so vzácnym titulom národný umelec sa vo svojom živote zaľúbil len dvakrát. Prvá manželka Helena mu údajne zlomila srdce. Češka žijúca v Bratislave sa nepozdávala jeho kamarátom ani rodičom, on však veril, že ide o lásku na celý život. Kvôli jej poruche osobnosti, ktorú nezvládal, uvažoval dokonca o samovražde. Po dvadsiatich rokoch však dokázal puto pretrhnúť a rozviesť sa. Tri roky na to Helena zomrela. Tú pravú našiel až vo svojej druhej žene Alene, ktorá pri ňom stála nielen krásnych 33 rokov, ale aj počas posledných momentov jeho života. Hoci sa herecká legenda nikdy nedočkala vlastného potomstva, jej odkaz sa zachováva v nevlastnej vnučke Stanke, no i v mnohých postavách, jeho denníkoch a nesmrteľných dielach, na ktorých tvorbe sa podieľal. Za to všetko, čo slovenskému umeniu dal, mu ďakujeme a do hereckého neba posielame mnoho lásky.

Text: Martina Píšová
Zdroj: Aktuality.sk, Čas.sk
Foto: Česká televize, Celebrity.instory.cz

Značky
Ukázať viac

Súvisiace články

Back to top button