Mária Terézia a jej rodina: Panovnícka idylka alebo škandál?

Mária Terézia – Matka Európy a preslávená panovníčka, ktorá vládla štyridsať rokov a svojimi reformami položila základy moderného štátu a zmenila tvár sveta… Takto na túto veľkú ženu spomínajú dejiny. Aj ona však bola v prvom rade človek ako každý iný – so svojskými chybami, zlými rozhodnutiami a rodinnými drámami, ktoré stáli v pozadí zlatom a drahokamami vykladaného verejného života.

Rodinná história Habsburgovcov bola po dlhé roky predmetom šťavnatých klebiet, posmeškov aj zaručených príbehov, ktoré ľud s obľubou prikrášľoval a šíril ďalej. Výnimkou nebol ani kráľ Karol VI., ktorého neschopnosť splodiť mužského potomka začínala v prvej polovici osemnásteho storočia pomaly, ale isto zasahovať krajinu aj politicky. A kým kráľovná Alžbeta Kristína utápala „smutný pohľad“ na svoje tri dcéry vo víne, neverný otec Márie Terézie sa utešoval nielen náručím svojho milovaného grófa Althanna, ale tiež radmi ďalších – najmä tých patriacich mladým a silným chlapcom.

Nedostatok vitamínu D vás môže pripútať k posteli

Čítaj tu

Šikovný, no nedocenený zať František Lotrinský

Prišiel čas, keď musel kráľovský lekár oznámiť panovníckej rodine smutnú správu – kráľovná už viac nepočne žiadne dieťa. O slovo sa prihlásili intrigy a dlhé politické škriepky o to, kto prevezme moc. Úlohou najstaršej dcéry Márie Terézie bolo vydať sa tak, aby priniesla kráľovstvu nového schopného panovníka v podobe jej manžela, kým ona bude rodiť deti – ideálne najmä chlapcov, pokračovateľov rodu. Osud však chcel, aby sa napokon vydala z lásky a tou silnou osobnosťou vládnucou nad značnou časťou Európy zostala ona. Takto napokon do histórie vkročil František Lotrinský, ktorého Karol VI. miloval ako vlastného. V učebniciach dejepisu však zastáva rovnaké miesto ako manžel kráľovnej Viktórie Albert, či v dnešnej dobe princ Filip – v očiach verejnosti bol iba vtipným doplnkom svojej ženy. To však neznamená, že ho tak videla aj samotná Mária Terézia.

Manželská súhra v posteli aj vo verejnom živote

Vzťah Márie Terézie a Františka Lotrinského sa považoval na tú dobu za nekonvenčný a mimoriadne srdečný. Napriek tomu, že František nebol veľmi verný manžel, ku svojej milej sa vždy vrátil s otvoreným náručím a srdcom na dlani, o čom svedčia nielen nekonečné ľúbostné listy, ale tiež spoločné aktivity. Podľa počtu rozbitých postelí im to „klapalo“ nielen v manželskom živote, no i v súhre záujmov kráľovstva. František bol mimoriadne schopným podnikateľom a zo svojich vlastných peňazí požičiaval svojej žene na vojnové výdaje. Tá mu zas po vojne s Pruskom dala na starosť vyrovnanie štátneho dlhu a správu financií. Čo by sa dnes dalo označiť za rodinkárstvo, sa v tej dobe ukázalo ako veľmi dobré rozhodnutie pre všetkých vrátane ľudu.

Presná tabuľka zvýšenia dôchodkov 

TABUĽKA

Mimi, milovaná dcéra Márie Terézie a tvrdohlavý syn Jozef

Krásna, nadaná a uprednostňovaná – taká bola Mária Kristína (s láskou nazývaná tiež Mimi), ktorá prišla na svet ako darček k 25. narodeninám jej matky. Už od detstva bola veselá a roztomilá, vďaka čomu sa tešila pozornosti rodičov aj vychovávateľov, čo zároveň vzbudzovalo žiarlivosť u menej milovaných súrodencov. Jedným z nich bol aj svojhlavý Jozef, následník trónu. Keď mu matka predstavila jeho snúbenicu, už spomínanú Izabelu Parmskú, od úžasu onemel. Láska na prvý pohľad však nebola opätovaná. Izabela, hoci bola považovaná za mimoriadne osvietenú ženu, pod pozlátkom krásy, láskavosti a sofistikovanosti skrývala nevysvetliteľnú túžbu po smrti a nenávisť k mužom. Tých považovala na „nepotrebné zvieratá a príživníkov ľudskej spoločnosti“. Nešťastná princezná vo svojom živote nachádzala šťastie iba v jedinej osobe – sestre svojho manžela, Mimi.

„Bozkávam Tvoju rozkošnú riťku…“

„Môj anjel, šialene vás milujem. (…) Budem Vás bozkávať a Vy budete bozkávať mňa. (…) Môžem povedať, že som plná nedočkavosti zomrieť na Vašich prsiach… Adieu, bozkávam Vás a zbožňujem tak, že to neviem vypovedať a vrhám sa k Vašim nohám,“ píše Izabela vo svojich listoch určených nie svojmu manželovi, ale švagrinej. Jozef však nič nevidí a v presvedčení, že ho jeho žena miluje, žije až do doby, kým tehotná neochorie na kiahne. Príbeh končí smutne – predčasne narodené dievčatko žije iba dve hodiny a aj samotná Izabela sa krátko nato konečne oddáva do rúk vytúženej smrti. Zlomený Jozef sa čoskoro dozvedá pravdu – že ho jeho žena v skutočnosti takmer nenávidela a svoju náklonnosť venovala jeho sestre – a obracia svoj hnev proti Mimi.

Osvietená panovníčka očami súčasných dejín

Mária Terézia a jej potomkovia zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách Európy. Po jej osvietenom panovaní nasledovala Veľká francúzska revolúcia, Napoleon Bonaparte a čas zjednocovania, získavania nezávislosti a napokon vojnové 20. storočie, ktoré znamenalo koniec monarchie v strednej Európe. Dôsledky tých čias však pociťujeme dodnes – reformy školstva, zdravotníctva či súdnictva znamenali veľký historický prelom. Nečudo, že Mária Terézia si za štyridsať rokov panovania vyslúžila nielen prezývku Matka Európy, ale aj obdiv a uznanie nielen svojich priateľov i nepriateľov, no predovšetkým svojich potomkov, pre ktorých bola vzorom hodným nasledovania.

Top správa: Vianočný príspevok bude dvojnásobný

Čítaj tu

Text: Martina Píšová
Foto: Wikipédia
Zdroj: DVOŘÁKOVÁ, D. – HOLEC, R. – LENGYELOVÁ, T. – MÚCSKA, V.: Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch. Praha: Ottovo nakladatelství, s. r. o., 2014. 415 s. ISBN 978-80-7451-299-5